Lyžiarak Vyšná Slaná PDF Print E-mail
Written by Alena Gombošová   
Wednesday, 06 May 2009 23:10

Kto nezažil, neuverí ...

     16. februára konečne nastalo to vytúžené alebo skôr dlho očakávané pondelňajšie ráno. Pre takmer päťdesiat ľudí značilo týždeň plný zážitkov, zábavy, pohybu a vcelku to bol hlavne oddych od stereotypu každodennej reality.

     Zobudili sme sa do príjemného slnečného dňa, pobalili sme si posledné drobnosti a postupne sme sa zbiehali na mieste stretnutia. Cestou sa nám mnohým v hlave hmýrili otázky, ako to celé dopadne, alebo nás "zožierala" otázka priaznivého lyžiarskeho počasia, keďže sa nikto nechcel vrátiť domov predčasne. Tak sa to, bohužiaľ, (ne)podarilo spolužiakom z vedľajších tried, ktorí boli na výcviku dva týždne pred nami. Sneh im vydržal iba do piatka a poobede už balili veci a večer boli späť. Túto situáciu sme, samozrejme, zažiť nechceli, no poistiť sa to nedalo...

     Pocit neistoty sa možno vytratil v momente, keď sme museli približne hodinu stáť vonku, síce na slnku, ale v poriadnom mraze. To však bola prvá známka toho, že máme o jednu starosť menej. Ďalšie nás však neminuli. Naša batožina sa totiž akosi nechcela vtesnať do autobusu. Akokoľvek sa pán šofér snažil, bolo to márne, a tak sme mali v uličke medzi sedadlami pekne tesno. Po čase sa nám všetkým podarilo usadiť sa, a tak sa konečne mohol začať výlet za dobrodružstvom.

     Cesta trvala necelé tri hodiny. Po príchode nás Vyšná Slaná privítala slniečkom a pekným prostredím. Pozbierali sme si svoju batožinu a šli sa ubytovať. Prízemie patrilo mužskému osadenstvu a hore sme sa usadili my dievčatá. Na poschodí sme mali spoločné kúpeľne, izby štvor- alebo päťposteľové. Naša obhliadka trvala iba chvíľku, potom nasledoval obed a po ňom sme sa pekne napapaní vybrali do izieb obliecť si na seba výstroj.

     Takto v plnej zbroji sme sa vybrali rozhýbať si naše stuhnuté svalstvo.

     Pár metrov do svahu sme si vyšliapali a po jednom sme sa spúšťali dolu, aby nás rozdelili do štyroch skupín. Po tomto rituáli si páni profesori alias "inštruktori" vzali každý svoje stádo ovečiek a začala sa drina. Dve hodiny sme šliapali a spúšťali sa, dvíhali nohy, obracali sa, pluhovali, až prišlo vykúpenie v podobe vleku. Prvý deň sa naň nedostali všetky skupiny, ale o to viac si ho potom užívali.

     Uprostred celého týždňa nás čakala "oddychovka" v podobe (dosť dlhej) prechádzky do neďalekej dediny. Po príchode sme zistili, že jediný obchod je tam zatvorený, a tak sme si mohli centy hádzať do rieky. Spása však dorazila včas a my sme sa predsa dočkali aj toho, že sme si doplnili zásoby. Von vychádzali samé vysmiate tváre pripravené na cestu späť.

     Každý deň sme mali prednášku, denný rozkaz a večer bol aj program. Premiéru mala v utorok 2. D. Bezchybné moderátorky vytvorili výbornú atmosféru a vtiahli do nej úplne každého. Pri výbere jednotlivcov do určených úloh alebo hier mal nie jeden z prítomných strach v očiach, akú to "búdu naňho ušili". A veru ani nášmu dozoru nebolo všetko jedno, keď ich začali zapájať. O to väčšia sranda to bola.

     Vyčerpávajúci program mali aj céčkari, kde chvíľami niektoré dievčatá strácali pôdu pod nohami a chytali hysterické záchvaty. Trocha iné ako hysterické sme všetci zažili, keď prišiel na rad klinec celého pobytu - vystúpenie istej veľmi zaujímavej hudobnej skupiny zloženej z našich inštruktorov a doktora. Tá chvíľa sa dá slovami len ťažko opísať, pretože to by musel každý vidieť na vlastné oči. Jedno oko tam neostalo suché a ešte teraz si pamätám, ako ma od toľkého smiechu rozbolelo brucho. Sólo s fujarou nám predviedol pán profesor Stankovič a my sme sa v tej chvíli už nevládali smiať. Takýto "koncert" by málokto ľutoval Smile

     Odreagovanie tohto typu prospelo každému, lebo posledné dni sme už ledva vládali. No aspoň sme sa všetci úprimne tešili domov na svoju postieľku. Pár z nás si ju užívalo troška predčasne a o to intenzívnejšie, keďže ich bacily neobišli a museli takmer nevládni odísť. Tí z nás, ktorí to prežili v zdraví, sa zúčastnili na záverečnom slalome. Slávnostné odovzdávanie cien sa uskutočnilo posledný večer pobytu spolu s celkovým vyhodnotením nášho veľkého výletu. Najlepšie ho však vystihla prezentácia vytvorená z našich fotiek. Tie nám budú stále pripomínať všetky momenty, či už krásne alebo tie menej pekné, všetky lyžiarske hviezdy, ktoré sa tam zrodili a najmä priateľstvá, čo tam vznikli, alebo sa upevnili. Hádam sa to za školskými lavicami všetko stratí.

     V mene študentov by som sa chcela veľmi pekne poďakovať vedeniu našej školy za možnosť absolvovať lyžiarsky kurz a našim vedúcim za trpezlivosť a pochopenie.

 

Barbora Olearčinová, študentka 2. D

FOTOGALÉRIA

Last Updated ( Thursday, 28 May 2009 12:19 )
 
Valid XHTML & CSS | Template Design ah-68 | Copyright © 2009 by Gymnázium L. Stöckela
Správca: Mgr. Ján Miškanin