Nórsko PDF Print E-mail
Written by Alena Gombošová   
Wednesday, 06 May 2009 23:12
   
  
 

 "Tento projekt je spolufinancovaný z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórskeho finančného mechanizmu prostredníctvom Fondu NIL na podporu spolupráce v oblasti vzdelávania".

2-týždňový pobyt v Nórsku

     Všetko sa to začalo 20. marca 2009, keď sme sa o 4.00 ráno stretli pred budovou školy. Posádku tvorilo 9 študentov, 6 profesorovv a šofér mikrobusu. Každý bol nabalený až do takej miery, že vlečka pripevnená k mikrobusu neposkytovala dostatočný priestor pre všetku batožinu, a tak sme sa museli trocha potlačiť my.

     Čakali nás menšie "podriemkávacie časy" - tri hodiny cesty z Bardejove do Krakowa. Bez nejakých vážnejších problémov sme tam dorazili a dali si menší rozchod na letisku. Pri neskoršej letiskovej kontrole sa poniektorí museli rozlúčiť s hygienickými potrebami v príručnej batožine. Nasadli sme do lietadla a pred nami boli dve hodiny letu do Osla. Ani tu nenastali žiadne problémy, až na letisku v Osle sa kufor jednej študentky záhadne stratil. Asi po polhodine sme zistili, že ho úplne zničili, a tak jej dali nový.

     Po ďalších kontrolách sme sa dopracovali do pohodlnejšieho lietadla, ktoré nás malo odviezť do nášho mestečka Molde. Bol to asi hodinový let. Keď sme pristáli, uvideli sme mladých ľudí s nórskymi vlajkami a každý si kohosi hľadal. Myslím, že všetkým deviatim nám trocha stuhla krv v žilách. Každý si našiel tú svoju Nórku alebo Nóra (aj keď Nór tam bol iba jeden) a išiel do náhradnej rodiny.

     Molde sa nám javilo ako pokojné mestečko s krásnymi drevenými domami, na strechách ktorých rástla tráva (nie však na všetkých), ako mestečko s ľuďmi, ktorým nikdy nie je zima a angličtina je pre nich taká prirodzená ako nórština. Molde bolo pre nás veľmi zaujímavé, lebo domy boli postavené od úpätia kopca, až po jeho vrchol. V tom 25-tisícovom mestečku sme mohli nájsť všetko možné - prístav a teda aj lode a more, ďalej vysoké hory, veľké kino, obrovské športové centrum, plaváreň, asi tri veľké obchodné strediská, najslávnejší hotel v tvare lode, múzeum, rozľahlé divadlo, katedrálu, veľa reštaurácií a obchodov, ale hlavne úplne bizarný a zaujímavý futbalový štadión s pomerne veľkou rozlohou.

     Mali sme možnosť byť na futbalovom zápase, ktorý bol pre nás veľkým zážitkom. Farba mesta je modrá, a tak všetci fanúšikovia prišli v modrom. Mesto má aj svoje typické symboly - napríklad veľryba v erbe, hovorí sa, že je to mesto ruží a preslávila ho aj typická ananásová limonáda, ktorú nám stále ponúkali.

     Zúčastnili sme sa aj na školskom vyučovaní. Pocítili sme tam značné rozdiely. Ich vyučovanie začína o 8.15 a dochádzka trvá iba tri roky. Ich hodiny sú 90-minútové a uprostred dňa majú 60-minútovú prestávku. Nevedia, čo sú to ospravedlnenky, do školy chodia, kedy sa im zachce a môžu tiež meškať. Na hodine smú pokojne jesť, spať alebo si aj vybrať notebook a chatovať. Záleží len na nich, či budú dávať pozor alebo nie. Nepoznajú ústne odpovede a z jedného predmetu píšu len tri písomky za rok, a to im stačí. Majú stupnicu šiestich známok, pričom šesť je najlepšia známka a málokto ju dostane. V prvom ročníku sa musia učiť všetky predmety, potom si môžu vybrať aj napríklad výtvarnú, či hudobnú výchovu, kultúru alebo hocičo iné. A na ďalší rok si to môžu opäť zmeniť, len dva predmety im musia ostať tie isté. Zaujímavosťou pre nás bolo, ako sa hlásia, ak chcú niečo povedať. Je to iba s jedným prstom - ukazovákom zdvihnutým hore.

     Dosť nepohodlné je podľa nás to, že sa neprezúvajú, celý deň sú obutí a všade so sebou nosia vetrovky. A tiež to, že za obed pokladajú suché jedlo, ktoré si prinesú z domu (porovnateľné s našou desiatou), a tak nemajú ani jedáleň. Vyučovanie sa končí o tretej a zrejme večerajú už o piatej, pričom večera je hlavné jedlo dňa.

     Mali sme tam bohatý program, veľa sme videli - od skládok odpadov, Ormen Lange (druhé najväčšie pole zemného plynu na svete), vojenské opevnenie z 2. svetovej vojny - Bud Alesund (najkrajšie nórske mesto), oceanárium až po Atlantickú cestu. Všetko bolo akési iné a pre nás veľmi zaujímavé, a tak sme len fotili a fotili. Zažilii sme aj typické nórske počasie - to je také, keď je človek od hlavy po päty mokrý a celú tvár má červenú od padania krúp. Netradičný zážitok predstavoval aj trojhodinový výlet loďou.

     Z týchto dvoch týždňov sme si všetci odniesli skúsenosti a zážitky na celý život, a myslím, že keď jednému z nás poviete slovo Nórsko, rozžiaria sa nám oči a zjaví úsmev na perách, za čo vedeniu našej školy i našim pedagógom ďakujeme.

 

Barbora Šivecová, študentka 1. C

FOTOGALÉRIA 

 

Last Updated ( Sunday, 29 November 2009 15:46 )
 
Valid XHTML & CSS | Template Design ah-68 | Copyright © 2009 by Gymnázium L. Stöckela
Správca: Mgr. Ján Miškanin