Návšteva PDF Print E-mail
Written by Alena Gombošová   
Wednesday, 27 May 2009 21:03

     "Piatok ako každý iný", povedalo by si mnoho študentov našej školy. Pre väščinu takým aj ostal, no nie však pre našich maturantov. Na pôdu nášho gymnázia totiž vkročili významní hostia ako poslankyňa európskeho parlamentu Irena Belohorská, poslanec NR SR jozef Halecký, štátny tajomník MŠ SR Jozef Habánik a Barbora Straková, ktorých programom bolo stretnúť sa práve s nimi...

     Vedenie školy ich sprevádzalo krátkou obhliadkou našich nových priestorov v podkroví, kde sa spoločne usadili v aule pripravení zdolať otázky týkajúce sa hospodárskej krízy, Európskej únie a témami s tým súvisiacimi. Naši hostia sa v úvode postupne predstavili, oboznámili nás so svojím zameraním a zároveň vyzvali prítomných, aby sa pýtali, pýtali a pýtali...

     Informácií bolo veľa a času, bohužiaľ, málo, preto mnoho otázok ostalo nezodpovedaných. Pred svojím odchodom za ďalším programom však ešte pani europoslankyňa pár minút venovala témam, na ktoré sa diskutovalo. A tak sa nakoniec podarilo zodpovedať na pár visiacich otáznikov. Odpovede na položené otázky sa nachádzajú v krátkom rozhovore s pani poslankyňou Irenou Belohorskou:

1. Aký rozsah má hospodárska kríza a ako vnímate jej dopad na životné prostredie?

     Hospodárska kríza je vlastne ešte len na začiatku, čiže my dnes ešte nevieme identifikovať všetky jej prejavy, to, ako bude postupovať, alebo ako dlho bude trvať. Predpokladáme však, že aj Európska únia má za cieľ využitie tejto situácie globálnej krízy na zlepšenie podmienok života, alebo lepšie povedané, na selekciu priorít. Konkrétne už to máme možnosť aj poznať, a to na príklade "šrotovného." To znamená odstraňovanie a postupné nahrádzanie vozidiel, ktoré sú zastarané a znečisťujú prostredie, vozidlami novšími, progresívnejšími. Ja osobne vnímam aj to zlo. Musíme rešpektovať to, že je tu, aby si aj Európska únia urobila poriadok vrámci priorít a vlastne ho využila na vyčistenie stola.

2. Bola táto otázka zošrotovania áut v súvislosti s ochranou životného prostredia a hospodárskou krízou iniciatívou len našej vlády alebo aj Európskej únie?

     Je to iniciatíva viacerých vlád, pretože vždy sa podporujú programy, ktoré sú progresívnejšie, teda pre životné prostredie zlepšujúce a ochraňujúce. Pritom je jedno, či pod tým prostredím myslíme ovzdušie, vodu alebo jednotlivé komponenty, ako napr. strava, zabezpečenie jej dostatočného množstva, ale samozrejme bez záťaže, ktorú predstavujú konkrétne pesticídy. Zošrotovanie áut teda nie je len otázka Slovenska. Vieme, že to funguje aj v Nemecku, o niečom podobnom sa rokovalo v Českej republike, teda v konečnom dôsledku je tých zastaralých vozidiel, ktoré znečisťujú prostredie viac a tie je v súčasnosti potrebné nahrádzať už existujúcimi novšími a efektívnejšími autami.

3. Rokovali ste v Európskom parlamente o nejakom novom zákone v súvislosti s ochranou životného prostredia?

     Ja sama som bola spravodajkyňou napr. pre zníženie pesticíd. Dá sa povedať, že je implementáciou opatrenie, ktoré sa volá "REACH". To sa týka chemických látok, musí dôjsť k vylúčeniu všetkých tých, ktoré sú mutagénne, čiže jedovaté. Ide o ich vylúčenie z prostredia, nesmú sa vyrábať, používať v domácej hygiene. V prípade, že sa nedajú nahradiť inými neškodnými látkami, je potrebné zariadiť, aby sa používali len za určitých striktne stanovených podmienok. Pesticídy slúžia na ochranu proti škodcom, dostávajú sa však k človeku, do pôdy a nevieme ich odstrániť. Preto sa musia všetky látky spôsobujúce onkologické ochorenioa vylúčiť, aby ich výskyt nenarastal.

4. Ako vníma Európsky parlament hospodársku krízu?

     Európska únia berie celý priestor 27-čky ako jeden priestor spoločného trhu. Globálna kríza na Európu je len dopad, ale vrámci globálnej ekonomiky nás to samozrejme postihuje. Možno aj práve tento zaujímavý prvok globalizácie virtuálnych pochodov spôsobil nekontrolovateľný chod peňažných trhov a položiek. Aký to má dopad sa presne ešte nevie. Európa mala už predtým veľký problém, keď sa razom 15-tka rozšírila na 25 ku + neskôr pribudli ďalšie štáty. 27 štátov, kde je veľmi rozdielny typ obyvateľstva, rozdielna geografická poloha, napr. Nórsko, ktoré sa nachádza už na polárnom kruhu a na opačnej strane Cyprus alebo Grécko. Čiže my vidíme, že tu existujú isté rozdiely.

Práve v tomto období vyrovnávania týchto systémov starej 15-tky a novej 12-tky prišla do toho ekonomická globálna kríza, a to samozrejme zhoršilo situáciu. Na druhej strane treba jednoznačne povedať, že aj zlo je potrebné veľakrát využiť práve na to, aby sme si stanovili ciele. Globálna kríza totiž nie je len krízou finančnou, je to aj kríza hodnôt, keďže ju spôsobilo nerešpektovanie určitých hodnôt, žitie nad potrebu, žitie na dlh, vo virtuálnych snoch a nie v realite, čo potrebujeme a čo je dobré. Možno to v konečnom dôsledku prinesie pre ľudstvo aj nejaký prínos.

 

Za rozhovor ďakuje Barbora Olearčinová, študentka 2. D triedy

 

Fotogaléria:

 

Last Updated ( Wednesday, 10 June 2009 16:38 )
 
Valid XHTML & CSS | Template Design ah-68 | Copyright © 2009 by Gymnázium L. Stöckela
Správca: Mgr. Ján Miškanin