Nórski študenti na Slovensku PDF Print E-mail
Written by Alena Gombošová   
Friday, 13 November 2009 21:27

   
  
 
 

 "Tento projekt je spolufinancovaný z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórskeho finančného mechanizmu prostredníctvom Fondu NIL na podporu spolupráce v oblasti vzdelávania".

     Nórsko-slovenská spolupráca sa začala 14-dňovým marcovým pobytom deviatich slovenských študentov (čiže násSmile) v Nórsku. Z mestečka Molde sme odchádzali so smutným pocitom, ale zároveň sme vedeli, že našich priateľov určite ešte aspoň raz uvidíme.

     Zopár týždňov pred "dňom D" sme sa cítili trocha nervózne, a to najmä preto, že väčšiu časť študentov, ktorí mali k nám prísť, nahradili noví, ktorých sme ešte nepoznali. Bolo to pre iný projekt na ich škole, na ktorom sa podieľali, a ten sa konal v tom istom čase. To nás však nerozladilo a 14. októbra okolo šiestej hodine bol už každý dostatočne napätý, lebo to bola plánovaná hodina ich príchodu. Nakoniec naši priatelia dorazili okolo deviatej večer. Môžem povedať, že nejeden člen projektu cítil netrpezlivosť a nervozitu spojenú s hladom pri pohľade na pripravenú uvítaciu večeru na stole. Keď už sme sa ako tak združili pred športovou halou, prvé, čo by sme čakali pri pohľade na vystupujúcich Nórov, by bola únava, hlad a ospalosť. No nestalo sa tak. Z autobusu vystúpili vysmiate veselé tváre plné očakávania a prekvapenia z nášho vtedy až príliš chladného počasia. V tento deň totiž s príchodom Severanov prišiel aj prvý sneh. Ďalšie prekvapenie nastalo pri pohľade na obuv nórskeho družstva. Na nohách im svietili tenučké premoknuté tenisky, či balerínky. Nevyzerali však, že by im bola zima. Vlastne oni tak nevyzerali nikdy.

     Č sa týka slovenskej kuchyne, hostia si ju veľmi pochvaľovali. Ochutnali aj bryndzové halušky, ale asi to bola pre nich "silná káva", alebo skôr silná aróma. Nehodnotili ich však ako zlé, ale ako zvláštne. Trocha ich prekvapilo, že naše menü pozostáva z polievky a z hlavného jedla a priam ich zarazilo, ako rýchlo dokážeme jesť polievku. Neskôr o nás žartovali, že naše ústne podnebia sú prispôsobené na prijímanie horúcich jedál a nápojov, a preto sme rýchlejší ako oni.

     Podľa mňa boli pomalší ako my takmer vo všetkom, no najmä už v spomínanom jedení. Nasvedčovali tomu napríklad dvojhodinové raňajky alebo jednohodinové večere. Pre nich sú raňajky, obed alebo večera príležitosťou nielen poriadne sa najesť, ale aj porozprávať sa, zatiaľ čo u nás platí Pri jedle sa nerozpráva. Jednoducho uprostred jedenia položia príbor na tanier a debatujú. O takých 15 minút do toho jedla opäť "ďobnú" a vychutnávajú si ho. Nevadí im, že je už studené, možno im to aj vyhovuje. Celkové ich žitie je pomalšie. Ja osobne mám takú skúsenosť, že ak som mojej študentke nepovedala čas stretnutia minimálne o polhodinu skôr, meškali sme. Sú to teda ľudia, ktorí sa nikdy neponáhľajú, nikdy nie sú vystresovaní, čomu nasvedčuje ich vysoká priemerná dĺžka života (89 rokov u žien)Smile. Tiež som si všimla, že majú stále dobrú náladu. Tieto vlastnosti sa mi na nich veľmi páčili a bola by som rada, keby aj Slováci aspoň trochu spomalili.

     Ďalší moment, ktorý na nich zapôsobil, bola akadémia celá v anglickom jazyku, ktorú im pripravili naši študenti. Na privítanie to bola Solvejgina pieseň od nórskeho skladateľa E. Griega, hraná próza Príbeh o Zuzane od L. Stöckela, moderné a slovenské ľudové tance a spev. Kroje sa im zdali úžasné, a aj si ich v posledný deň pred odchodom vyskúšali. Učili sme ich tiež tancovať našu karičku, no v tej sa na prvý pokus nie až tak osvedčili.

     Neodmysliteľnou súčasťou tohto projektu boli "výletíky" a vytváranie anglicko-nórsko-slovenského slovníka. Ukázali sme im naše mesto Bardejov (aj z veže Baziliky sv. Egídia), Bardejovské Kúpele so skanzemom, drevené kostolíky v Hervartove a Krivom, Ochtinskú aragonitovú jaskyňu, Spišský hrad, Múzeum Andyho Warhola v Medzilaborciach, Vojenské múzeum vo Svidníku a Duklu. Asi najviac na nich zapôsobila jaskyňa, lebo nič také ešte v živote nevideli, ale aj Spišský hrad, lebo takú veľkú a krásnu starobylú pevnosť by sme v Nórsku nenašli. Niektorých zase zaujalo vojenské múzeum, lebo sa dozvedeli veľa o našej histórii. Čo dodať? Koľko ľudí, toľko názorov.

     Pevnou "súčasťou programu" boli nákupy. Potraviny sa im zdali veľmi lacné a prekvapilo ich, aký veľký výber máme v supermarketoch. Ako príklad uvediem, že v celom Nórsku majú len dva druhy mlieka. A približne tak to je so všetkými potravinami. Sem-tam som mala pocit, že vykúpia celý supermarketSmile.

     Nedá mi nespomenúť varenie a domáce práce chlapcov. Nórski študenti nedokázali pochopiť, prečo u nás varia a upratujú zväčša, a prečo sa chlapcineučia variť spolu s dievčatami v základnej škole. U nich je to povinné počas dvoch rokov! A tiež všetci z nich mali tak trocha problém s odpadkovými košmi. V Nórsku sú na každom kroku (a to nepreháňam). Poniektorí Nóri hľadali odpadkový kôš stáleSmile. Počas celého 10-dňového pobytu sme zažili toľko veselých príhod a tak dobre spoznali nórsku kultúru, ako keby sme tam žili. A tak dôkladne sme spoznali myslenie nórskych ľudí, ako keby sme s nimi boli stále.

     Na záver len doplním, že každému z nich sa tu veľmi páčilo. Každý z nich sa sem ešte niekedy chystá a pri rozlúčke ani jedno oko nezostalo suché. Myslím si, že viac už ani o úspechu tohto projektu povedať nemôžem, lebo táto skutočnosť hovorí za všetko. Chcem sa poďakovať každému, kto sa na tomto projekte podieľal, ale hlavne vedeniu školy a našim pedagógom. Poskytli ste nám nezabudnuteľný zážitok a vďaka vám sme získali úžasných priateľov.

 

Barbora Šivecová, študentka 2. C triedy

 

"Tento projekt je spolufinancovaný z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru, Nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu SR prostredníctvom Fondu NIL na podporu spolupráce v oblasti vzdelávania".

Fotogaléria:

Last Updated ( Sunday, 29 November 2009 15:46 )
 
Valid XHTML & CSS | Template Design ah-68 | Copyright © 2009 by Gymnázium L. Stöckela
Správca: Mgr. Ján Miškanin