Hyena milosť nepozná PDF Print E-mail
Written by Alena Gombošová   
Monday, 23 November 2009 17:26

     ...beznádej, smútok, psychika na pokraji zúfalstva padajúceho do neznáma...

(umelecké rozprávanie z návštevy v Osvienčime) 

     Toto som vyčítala zo stien, postelí a podláh, ktoré ostali poznačené týmto ľudským nešťastím. Ak by vedeli tieto predmety rozprávať, možno by sa ani nič nezmenilo. Možno... by sa báli vysloviť, čo sa tam dialo. Teraz tam chodíme ako na prezentáciu. Pozerať sa na niečo, čo je za bránou reality. Za ostnatými drôtmi.

     Kto z nás by tam išiel len na jeden deň a noc? Ako by sme to znášali, keď aj tak by sme vedeli, že na druhý deň nás čaká teplá večera, naša posteľ s perinou a vankúšom a teplo domova? Pocit, že nám nikto neublíži. Možno ani jeden človek by to nedokázal. Oni na výber nemali. Každý večer zaspávali s pocitom, že zajtra možno zomrú. A čo matky, ktoré v bolestiach lásky porodili deti a potom videli, ako im ich niekto, kto o láske nič nevie, zabíja. Pred ich očami. Alebo im deti samé umierali v náručí a matky sa preklínali, lebo nemohli nič urobiť. Muži, ktorí zrazu cítili, že sú slabí a nemajú ani silu, ani možnosť ochrániť svoje manželky a deti. Muži, ktorí nevládali večer odháňať potkany od svojich nôh, ktoré im pomaly rozožierali telá kúsok po kúsku.

     Takáto beznádej je koniec seba samého. Ľudia, ktorí sa ľúbili a nestihli to naposledy povedať tomu druhému, ako ho milujú. Ostalo im to na perách. Dalo sa to možno čítať z ich mŕtvych tiel pohádzaných na kope. Holé telá, tak ako aj ich budúcnosť. Žiadna. Určovanie smrti na základe počtu, vzhľadu a výšky. Pokusy na bábätkách, ktoré nikomu neublížili. Predsa musia byť použité iba ako predmety.

     Napriek tomu, že vidíme, čo sa tam dialo, spoločnosť, možno nevedomky, vychováva nacistov. Mladí ľudia nosia po sebe hákové kríže a uznávajú to svinstvo. Neviem, ako by im bolo, keby im ich matky niekto zabil. Nechal pred očami iných vyzlečené a umierajúce. Prosiace o pomoc, ktorá sa im nedostane. Alebo, ak by to urobili ich frajerkám. Alebo konkrétne im samotným.

     Je to všetko neuveriteľne reálne. Bolo to raz a všetci sa modlíme, aby sa to nezopakovalo. Ale nikdy nevieme. Hyeny sú aj teraz medzi nami. No to, žiaľbohu, vieme.

 

Michaela Varcholová, študentka 2. E triedy

 

Fotogaléria z návštevy Osvienčimu: (už onedlho...)

Last Updated ( Tuesday, 01 December 2009 10:20 )
 
Valid XHTML & CSS | Template Design ah-68 | Copyright © 2009 by Gymnázium L. Stöckela
Správca: Mgr. Ján Miškanin