Básnický debut bývalého študenta GLS - Peter Staríček PDF Print E-mail
Written by Alena Gombošová   
Wednesday, 17 February 2010 23:22

Staríček, P.: Chodec. 2009. DALi, Košice. 61 s. (básnický debut bývalého študenta GLS)

(1995 - 1999)

(Reflexia nad básnickou zbierkou)

"Peter Staríček je vychutnávač slov. Vždy sa usiluje nájsť v slove či v slovnom spojení nejakú novú možnosť ... Nazve zbierku Chodec, a tak naznačuje, že sa nerúti do cieľovej pásky s Osamelými bežcami. Tvrdí, že pre neho je cieľovou páskou prvý krok." Ľubomír Feldek

     Dňa 2. 12. 2009 sa krstil očnými kvapkami v Poľsko-slovenskom dome v Bardejove básnický debut mladého talentovaného básnika. Peter Staríček sa narodil vo Svidníku v roku 1981, ale väčšiu časť svojho života prežil v Bardejove, kde študoval na Gymnáziu Leonarda Stöckela v rokoch 1995 - 1999.

     "Som veľmi rád, že svoju debutovú knižku básní môžem uvádzať do života práve v Bardejove, v meste, ku ktorému mám vrelý vzťah. Narodil som sa síce vo Svidníku, ale do roku 2005 som býval v Bardejove, mám tu rodičov, kamarátov, známych aj rodinu. A navyše, ak sa pozriete na knižku, na jej obálke je dlažba. Je to dlažba z bardejovského Radničného námestia, " skonštatoval Peter Staríček.

     Peter Staríček pôsobí ako právnik v Žiline, ale tiež nie je neznámy na literárnom poli. Je víťazom viacerých literárnych súťaží - Literárna Senica a Krídla Laučíka (2006), víťaz Poetickej Ľubovne (2007), laureát Wolkerovej Polianky (2008), Persony Grata (2008) a ďalších celoslovenských súťaží. Jeho básne boli preložené do francúzštiny a poľštiny.

     Umelecký duospev otca a syna. Navonok útla zbieročka, ale s hlbokým myšlienkovým posolstvom. Majster umeleckej skratky, nekonvenčných obrazov a prekvapujúcich metafor. Názov zbierky Chodec vhodne a esteticky dopĺňa obálka s motívom dlažby bez zakončenia, ktorá vyjadruje pocity básnika zo zbierky: "Zahryzneš si do jazyka// a bude to noc// meď a síra// bolesť do ktorej vidíš iba ty// tá noc bude priezračná// a tvoje kroky v nej chladné a bez ozveny// vkladáš ich do piesku ako mince// tak hľadáš zmysel vecí ...".

     Básnická zbierka Chodec je rozdelená do troch častí, záver tvorí cyklus s názvom Ospalosť. Každá časť je uvedená básňou v próze s motívom kroka a ilustráciou od krstného otca debutu - teda otca - výtvarníka Vincenta Staríčka.

     V prvej časti zbierky sa básnik predstavil ako majster sonetu. 10 trpkokrásnych sonetov odhaľuje všetky chute a vône života, ktoré sú dôkazom básnikovej životnej skúsenosti. Je sebaironický i sakrastický: " V dňoch, v ktorých visia iní, ležíš doma.// Hrabeš sa v hline. V kvetináčoch hľadáš svoje korene. ..."  V básni Halali básnik odhaľuje svoje citlivé vnútro: "Týmto ti celú svoju módu vytrúbim: obliekam si vždy menšie číslo.// Celý svet na mne futrom naruby," "nasyp mi soli do nezmyslov."  Lyrický subjekt v sonete Pamäť blúdi sám nocou gotickým námestím, kde sa snúbi minulosť s prítomnosťou: "Čas sa na mňa rúti.// Gotika nespí. Žije. Popŕcha.// a od popola krátkej cigarety sa z dlhej chvíle celý vesmír vznieti...". V Kaktovom sonete sa vysmieva sebe i percipientovi: "Je skoro ráno. Je čas nevidieť." "Bláznivý vesmír. Vesmír koktavý."  Klasickú formu sonetu 4-4-3-3 zamenil na 3-3-4-4, čím dosiahol väčší účinok svojho posolstva aj formou. Sonet Skica je spomienkou na livornského kubistického maliara A. Modiglianiho a na nočný Paríž, kde prežil ostatnú časť svojho života. Zomrel vo veku 35 rokov a v deň jeho pohrebu jeho snúbenica spáchala samovraždu. V básni Obraz sa zas inšpiroval G. Klimtom, rakúskym maliarom a grafikom, predstaviteľom symbolizmu. Bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov sacesie, vedúcou osobnosťou viedenského modernizmu.

     Farba je pre básnika ďalšou možnosťou sebavyjadrenia: "do zelenej krvi ponáram hlavu ako do trávy," "...Z modrého neba šklbeš modré perie.// Namodro dúfaš, ale modrá berie...", "Klimt sa asi musel zblázniť, keď ich obliekol do zlatej...".  Sonet Tlak je spomienkou na už, bohužiaľ, tragicky zosnulého básnika a textára Jozefa Urbana: "Nestráviteľný, blúdiaci chceš navždy// prisahať vernosť v protismere jazdy. // Nik neurčí deň ani hodinu."

     V druhej časti zbierky poskytuje básnikovi výška nadhľad nad vecami tohto sveta. Autor nepotrebuje utekať pred slovami a pred sebou. Od formy sonetu prechádza k voľnému veršu. Vyjadruje sa presne a úsporne. Rozhľadenosť, sčítanosť, znalosť histórie a umenia sú atribútmi tejto časti. Kalambúr Snežná ravolúcia je alúziou na Francúzsku buržoáznu revolúciu i na nežnú revolúciu: "...trhnutie pravicou a nejaké oživené heslo. " Nádherným básnickým jazykom odkrýva podstatné veci v živote človeka v básni Štep: "Ostrím poodchýli kôru// až mu zaprašťalo// v kostiach"  alebo v básni Zjavenie: "Večery sú na to, aby tebou pretiekli."  V básni Mäkkosť pripomína Válkovho Robinsona: "Pokiaľ je stúpanie mäkké// stúpaj lebo mäkkosť nie je obrazom// ktorý zasychá ako ty." Básnik vyjadruje svoju lásku k poézii v básni Dvanásť jazykov: "Nikdy nezostanem hluchý//  k slovám čo zapaľujú ústie jazyka// po celom podnebí// chcem počuť poéziu// vnútorný rytmus blano-krídleho panenstva// priezračnú čistotu// zostupujúcu// cez ústa// ďalej// ale niekedy sú to iba// muchy bzučiace// v poloprázdnom// žalúdku." Ako môže dobrý text vyvolať zimomriavky, vyjadruje báseň v próze Stojatosť: "Stojí voda na čaj stojí rozum stojí čas naplnenie stojí stojí uhrančivý pohľad stojí hlúpe ticho v nás stojí stojí stojí  stojaté monštrum stojí stojí v plnej zbroji stojí za deravý peniaz stojí  dedinské faux pas stojí móda rozum stojí čas všetko čosi stojí stojí vriaca voda stojí prechádza mnou mráz smrť bez kosy a v kvietkovanom kroji."  V tejto časti básnickej zbierky sa ozývajú ďalšie motívy: motív smrti, motív vzťahu matky a dieťaťa, motív medziľudských vzťahov.

     Tretiu časť uvádzajú slová: "Som chodec blúdiaci medzi molekulami vzduchu. Pristavujem sa pri nich, vdychujem priestor, kedykoľvek sa mi na to naskytne príležitosť."  Tvorí ju cyklus kórejskej lyriky. Básnik používa sidžo. Význam slova sidžo nie je príliš jasný, znamená báseň ročných období. V kórejčine sidžo sa písalo v troch dlhých veršoch, zhora dole a sprava doľava. Vďaka odlišnému písmu sa tieto útvary prekladajú do šiestich veršov. Sidžo o stúpaní, Barové sidžo, Falšovateľské sidžo, Tieňové sidžo, Lept, Súmernosť, The Edge, Po černi sú názvy básní tejto časti. "Prísť a poutierať stoly// a dozvedieť sa čo je samota.// Bláznovo klbko čo ťa domotá...// "...omotá... moták (čo ťa bolí?)" "Mýlim sa tak, že nemám mieru// v chybách,// čo sa mi nestali...". "Kúsok cudzej bolesti beztvarú necitlivosť nepreľstí."  Je vážny i smeje sa, hrá sa s každým slovíčkom, vychutnáva si jeho sladkosť, horkosť, chuť spálených mandlí, pohládza a vzápätí ostro šľahne.

     Záverečnú skladbu Ospalosť tvorí cyklus 5 básní, v ktorých básnik senzuálne dospieval svoju výpoveď: "(učím sa načúvať veciam čo čosi znamenajú"). Básnik sa pýta a básnik si aj odpovedá: "Dejiny sa pohli, dejiny sa hýbu// smerom k dejinám, len my stojíme zrastení// ústami proti nim// ak klíčenie bolo stvorené iba pre klíčenie, čo znamená jeho neustále opakovanie?" Je vyrovnaný a možno na chvíľu spokojný. "Je mi sladko, sýto a zreteľne// keď tvoje biele možno klíči, zaobľuje sa a zapadá// za horizont ako pierko."  Príroda i záblesky očarenia ženou sú ďalšie motívy Ospalosti.

     V čase rýchleho napredovania techniky je takýto púčik dôkazom, že pocity, schopnosť vnímať vlastné poryvy duše, intelekt, láska k umeniu nevymizli, že mladí ľudia nie sú úplne otupení civilizmom a všetkým moderným, čo dnešná doba prináša. Ľudské slovo nič nenahradí, ale básnické slovo je umením, ktoré nedokáže každý vytvoriť. Ale môžeme sa naučiť prijímať ho. S úctou a pochopením.

PhDr. Anna Šimová

Last Updated ( Tuesday, 02 March 2010 09:53 )
 
Valid XHTML & CSS | Template Design ah-68 | Copyright © 2009 by Gymnázium L. Stöckela
Správca: Mgr. Ján Miškanin