Prázdniny sa dajú využiť aj v Zakopanom PDF Print E-mail
Written by Alena Gombošová   
Friday, 10 September 2010 19:56

     Keďže cesta je nekonečná, len tak kráčať dopredu nemá zmysel. Dôležitý je smer. Preto sme sa my, dvadsiati študenti GLS, vybrali začiatkom letných prázdnin smerom na sever. Do Poľska. Spolu s našimi poľskými priateľmi sme sa ubytovali v hoteli Tatrahouse v nádhernom tatranskom mestečku Zakopane. Čo sa týka architektúry hotela (keby to niekoho zaujímalo) zostala zachovaná typická - goralská. Veď história je učiteľkou života. Hneď prvý deň sme sa zúčastnili na svätej omši, lebo Poliaci sú kresťanský národ a nám to tiež nebolo cudzie. Po výdatnom spánku sme sa so sprievodkyňou vybrali spoznávať toto malebné mestečko. Má 30 tisíc obyvateľov, teda 6-násobok osídlenia tatranských mestských častí, ale rovnako sú všetci odkázaní na príjmy z cestovného ruchu. Pre Poliakov je to hlavné mesto zimného turizmu. Veď len počet lôžok sa tam s okolitými osadami blíži k stotisícom. Zakopane sa taktiež preslávilo aj organizovaním majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní alebo svetovým pohárom v skokoch  na lyžiach. Zo skokanského mostíka, na ktorý sme mali tú česť vystúpiť, sa vám naskytne nádherný pohľad, celé mesto máte ako na dlani. Až vtedy som si uvedomila, že skoky na lyžiach robia skutočne veľmi odvážni jedinci :o). Väčšina z nás možno po prvýkrát v živote jedla typické poľské lody - točenú zmrzlinu. V centre mesta je veľa obchodíkov, reštaurácií, hotelov a penziónov. Jedinou nevýhodou bolo, že sme boli ubytovaní asi 1 hodinu chôdze od centra. Ale ako hovorí jedno príslovie: "Nenáhli sa bezhlavo za svojím cieľom, tú cestu za ním si poriadne vychutnaj." A teda jedným z najväčších nešťastí civilizácie je hlupák - vzdelanec...

     Začali sme pracovať na poľsko-slovenskom slovníku. Boli sme rozdelení do skupín po štyroch. V každej boli dvaja Slováci a dvaja Poliaci. Každej skupine bola zadaná téma, na ktorú sme mali napísať niekoľko fráz, slov a doložiť to príslušnými obrázkami. Napokon síce rukami - nohami, ale predsa sme slovník spoločnými silami dokončili. Aspoň za seba musím povedať, že nielen pri výrobe slovníka, ale za celé dva týždne som sa veľa naučila. Všetko sa dá, len treba chcieť :o). A keďže život je ako tanec, keď sa vyskytne chyba, tancuješ ďalej. Učili sme sa taktiež goralské tance. Úprimne však musím prezradiť, že naše ľudové tance sú krajšie :o). V utorok sme sa vybrali na celodennú túru do Doliny Koscieliskiej. K tomu dodám asi len toľko: Len príroda vie, čo chce, nikdy nežartuje a nikdy nerobí chyby, tie robí len človek. Je sebestačná, všetko čo hovorí je múdre. Je neúprosná a nepodplatiteľná. Je jej úplne jedno, či ľudia rozumejú a chápu zmysel jej konania.

     V stredu sme sa vybrali do Aquaparku, kde sme si užili slniečka aj vody.

     A keďže je len jeden druh kníh, ktorý zaručene zväčšuje šťastie na Zemi - kuchárske knihy, boli sme zvedaví, čo nám kuchári dobrého "ukuchtili". Za dva týždne sme aspoň sčasti spoznali poľskú gastronómiu :o). Vo štvrtok sme spolu s našou obľúbenou sprievodkyňou navštívili múzeum histórie Zakopaného, kde sa od architektúry až po živočíchy vyskytovalo asi všetko. A taktiež vrch Gubalowka, kde si mnohí z nás po prvýkrát v živote obliekli horolezecký postroj, a keďže najväčšiu nádej na úspech má to, čo robíme s chuťou, s chuťou sme sa pustili zdolávať prekážky v lanovom centre. Všetci sme vyviazli bez ujmy na zdraví, a tak sme sa v piatok všetci vyvaľovali v nádhernom počasí na miestnom kúpalisku. V sobotu dopoludnia sme vyšli na ihrisko a urobili si športový deň. Vo futbale sme my - Slováci vyhrali 16 : 9, preto sa niektorým z nás aj večer lepšie opekala klobáska :o).

     Celú nedeľu sme strávili v meste. Aj keď počasie nám prialo trocha menej, bezhlavo sme sa vrhli do nakupovania. V pondelok na nás už čakalo Morské oko - nádherné jazero, aj keď hmla nám trošku znemožnila výhľad (ale na pohľadnici je skutočne nádherné) a Czarny Staw, na ktorý bola potrebná aj istá dávka odvahy (boli tam veľmi strmé kamene), ale veď výzvy sú na to, aby sa prekonávali. Bohužiaľ prírodu sme si až tak nevychutnali, lebo po celý deň tam bola hmla. Jednoducho príroda je niekedy nevyspytateľná. V utorok sme sa ešte vybrali do mesta dokúpiť nejaké tie "drobnosti" a večer sme sa učili goralské tance aj pesničky. My sme sa naučili jednu poľskú a na oblátku Poliaci jednu slovenskú, a akú, ak nie "A od Prešova". V stredu sme sa vybrali na Kasprowy Wierch, ktorý siaha až do výšky 2 000 metrov n. m. Hore sme išli lanovkou, na ktorú sme museli asi tri hodiny čakať. Nakoniec to čakanie však stálo za to. Schádzali sme dole, keď sa spustila búrka, takže pohľad na ostatných v pršiplášťoch mi trošku pripomínal trpaslíkov alebo lentilky, pretože pršiplášte oplývali rôznymi farbami. Vo štvrtok sme opäť strávili deň na kúpalisku. Nanešťastie sa rozpršalo, a tak sme odišli o čosi skôr. No všetko sa raz skončí a my sme pobalení nasadli do autobusu a išli späť domov.

     Tento výlet nás naučil veľa: nový jazyk, spoznali sme sami seba, ako aj druhých možno o čosi lepšie, objavili sme čaro krásnej doposiaľ nevidenej prírody. Preto sa za všetkých zúčastnených chcem poďakovať PhDr. Ingrid Molčanovej a Mgr. Stanislave Hruškovej, ale aj poľským učiteľkám Dorote a Anke Smile, ktoré nás počas dvojtýždňového pobytu sprevádzali a za to, že to s nami vydržali až dokonca. Pevne veríme, že si to raz možno zopakujeme. V neposlednom rade ďakujeme všetkým zamestnancom hotela a sprievodcom, a taktiež každému, čo s projektom mal niečo spoločné. Na záver už len Julien Ofrai de la Mautrie: "Človek má byť v prírode ako doma. Nesmie v nej strašiť ako prízrak a má ju poznať."

Silvia Korbová, študentka 2. C triedy

Fotogaléria:

 

Last Updated ( Friday, 17 September 2010 09:57 )
 
Valid XHTML & CSS | Template Design ah-68 | Copyright © 2009 by Gymnázium L. Stöckela
Správca: Mgr. Ján Miškanin