Po stopách židov (16. a 23. 04. 2012) PDF Print E-mail
Written by Alena Gombošová   
Sunday, 06 May 2012 17:59

     Boli tri hodiny ráno. Mala som polhodinu na to, aby som sa dostavila ku športovej hale, kde nás čakal autobus. Cestou na miesto zrazu ma sprevádzala nesmierna únava, no nabrala som všetku silu a mohli sme vyraziť. Účastníkmi zájazdu boli žiaci 3. A, 3. B, 3. C, 3. E a časť 3. D triedy pod skvelým dozorom v profesorskej zostave Mgr. J. Lešková, Mgr. Š. Matiaš, PaedDr. J. Stankovič a RNDr. J. Kleban, PhD.

     Cestovanie nám trvalo asi tri a pol hodiny. Niektorí dospávali, iní zas horlivo diskutovali. Keď sme však dorazili do cieľa, všetci boli na nohách. Tešiť sme sa však mohli len z dobrého počasia, pretože miesto, ktoré bolo našim cioeľom, nepoznalo radosť a smiech mu bol cudzí. Čakala nás prehliadka koncentračného tábora v Osvienčime I., II.

     Všetci sme vedeli, čo nás čaká, no skutočnosť bola omnoho mrazivejšia. Už len keď sme prešli bránou s nápisom ARBEIT MACHT FREI, mali sme zvláštny, až desivý pocit. Stáli sme na krvavom poli, na mieste, kde denne zomierali tisíce ľudí. Boli sme rozdelení do dvoch skupín. Jedna skupina dostala českého sprievodcu, a tak žiaci všetkému rozumeli a mohli klásť otázky. Otázok bolo veľa, no každý ostával ponorený do vlastných myšlienok a len v tichosti kráčal ďalej. Mohli sme sa len nemo prizerať na stopy drámy, ktoré ani čas nestihol vymazať.

     Neskôr sme sa presunuli do tábora v Brezinke, ktorý bol omnoho väčší a kde boli ľudia deportovaní. Boli sme zhrození nad podmienkami, v ktorých žili a zomierali strašnou smrťou. Súcitili sme s obeťami holokaustu a preklínali monštrá, ktoré priložili ruku k tomuto hrôzostrašnému činu. Najviac mnou otriaslo, keď sa spomínali deti a rôzne experimenty, ktoré na nich skúšali. Bolo mi doslova zle z tých ľudí... ak vôbec majú právo nazývať sa ľuďmi. Tiež ma však dostala chvíľa, keď som stála v plynovej komore a videla ryhy na stenách, ktoré zanechali ľudia, bojujúci o život. Bola som rada, keď som opustila toto miesto a mohla sa zľahka nadýchnuť. Nikdy nebudem chápať, čo sa vlastne stalo, prečo to urobili, no jedno viem, už sa na to miesto nechcem vrátiť.

     Druhá časť výletu bola príjemnejšia. Navštívili sme Múzeum Oskara Schindlera, ktoré nám ukázalo, ako žili židia počas vojny v Krakowe. Každá miestnosť či chodba mala svoj účel a živo sme si vedeli predstaviť to, čo obsahovala. Múzeum doslova žilo, na čom mali svoju zásluhu aj zvukové a vizuálne efekty. Môžeme ďakovať aj nášmu poľskému sprievodcovi, ktorý nešetril humorom a charizmou, čím nám spríjemnil pohľad do minulosti na mnohých fotografiách.

     Záver výletu mal tiež svoj účel. Vyvážil všetky zmiešané pocity a vrátil nás do reality. Z múzea sme sa totiž vybrali do centra mesta Krarow. Tí, ktorí už nevládali stáť na nohách, mali možnosť využiť "turistický taxík", čo sa nám veľmi zapáčilo a jazdu mestom sme si užili. V centre sme mali rozchod, čiže priestor na nasýtenie hladných žalúdkov a menšiu prehliadku Krakowa.

     Cestou domov sme si odnášali aj príjemné, aj smutné spomienky. Ďakujeme našim pedagógom, že nás tam vzali a umožnili nám nazrieť do krutej minulosti, za ktorú by sme sa mali všetci hanbiť.

Barbora Micheľová, študentka 3. D triedy

  
  

Last Updated ( Tuesday, 15 May 2012 12:11 )
 
Valid XHTML & CSS | Template Design ah-68 | Copyright © 2009 by Gymnázium L. Stöckela
Správca: Mgr. Ján Miškanin