Z osudov slávnych Bardejovčanov II. PDF Print E-mail
Written by Alena Gombošová   
Sunday, 06 May 2012 18:49

Detektívne pátranie študentky GLS Kataríny Mochnackej po ostatkoch ThDr. Jána Andraščíka

     V 21. storočí sa stále menej ľudí zaujíma o históriu. To tvrdia niektorí "odborníci". V minulých mesiacoch sa Katarína Mochnacká, študentka 3. ročníka Gymnázia Leonarda Stöckela (potomok J. Andraščíka) popasovala s úlohou "oživiť" Jána Andraščíka vo svojej stredoškolskej odbornej práci, ktorá zahŕňala aj dotazník týkajúci sa faktov o našom "pľebanovi." Výsledky boli nadmieru prekvapivé a poukázali na vysokú inteligenčnú úroveň Bardejovčanov i interes o svojich rodákov. Aj keď sa tejto osobnosti venovali mnohí literárni vedci a existuje o ňom dosť odborných informácií, mnohé nové zaujímavé podrobnosti sa môže bardejovská verejnosť dozvedieť aj prostredníctvom práce, ktorá vznikla v krúžku SOČ (príprava PhDr. Anna Šimová).

Ján Andraščík sa narodil 6. 8. 1799 v obci Lipovce pri Prešove. V matrike je zapísaný ako syn Ondreja a Márie Ruzsnákových (Hurajtová), ktorí mali v dedine šenk (krčma). Prímenie Andraščík začal Ján používať ako priezvisko pri nástupe do školy - rodina mala niečo spoločné s Andrášom či dedinou Andrásvágás. Ovládal 12 jazykov: nemecký, francúzsky, maďarský, slovenský (šariština), latinský, taliansky a anglický, antickú gréčtinu, z orientálnych jazykov: arabčinu, hebrejčinu, sýrčinu a chaldejčinu.

     ThDr. Ján Andraščík (titul získal už ako 22-ročný) dosiahol prvenstvo z 11 kandidátov na post bardejovského farára, aj keď svoju prihlášku odovzdal oneskorene. Hneď po nástupe do zamestnania začal s veľkými plánmi - zrekonštruoval farskú budovu (podarilo sa mu to až v roku 1842, dovtedy bol, takpovediac, bez domova) a začal s protialkoholickou činnosťou (výčap liehovín tvoril najväčší zdroj príjmov mesta). Ján Andraščík sa rozhodol priamo opísať následky pijatiky - najväčšej pliagy ľudstva - ktorá zničila viac ľudí ako vojna. Vo svojom literárnom diele Šenk Palenčeni priamo poukazuje na to, kto sa na úkor bedárov obohacuje najviac a ako sa aj náš život môže zmeniť, keď sa peniaze namiesto destilátov použijú inak. V 19. storočí to bola druhá najpopulárnejšia kniha hneď po modlitebných a vychvaľoval ju aj Ľudovít Štúr, J. M. Hurban, Samo Bohdan Hroboň a iní vzdelanci. V roku 1923 vyšla dokonca aj v USA.

     Problém alkoholizmu je však aktuálny aj dnes, po 168 rokoch od napísania drámy. Práve preto študenti GLS natočili sktátenú verziu Andraščíkovko Šenku a rozhodli sa ju propagovať. Výsledkom je inscenácia, ktorú si môžete nájsť na školskej webovej stránke (www.gymlsbj.sk).

     Na zachovanie pamiatky na ThDr. Jána Andraščíka poukazuje aj fakt, že sa rozbúrila debata o jeho stratenom hrobe, ktorý nepriami potomkovia z rodinnej tradície datujú na 20 metrov priamo od oltára Kostola sv. Michala. Potvrdené to ale nie je. Vie sa iba, že 24. 12. 1853 zomrel s najväčšou pravdepodobnosťou na následky nádorového ochorenia miechy a bol pochovaný na Cintoríne sv. Michala, o ktorého vznik sa sám zaslúžil.

     Zo zozbieraných materiálov autorka vypracovala mapku pamiatok z miest jeho pôsobenia a vznikla tak trasa so zastávkami, na ktorých sa môže návštevník zaujímajúci sa o Jána Andraščíka pristaviť. Celá cesta podľa prepočtov z GPS navigácie zaberie 10 minút cesty autom, peši necelých 45 minút a z hľadiska vzdialenosti je to 3,6 kilometrov.

     Odpoveď na otázku, či je Ján Andraščík atemporálny aj dnes, je teda kladná. Nielen Bardejov, ale aj východné Slovensko je týmto vykreslený ako kraj, ktorý nezabúda na svojich rodákov - "zotrvali s citmi svojho ľudu".

Katarína Mochnacká, študentka 3. D triedy

Last Updated ( Thursday, 17 May 2012 08:51 )
 
Valid XHTML & CSS | Template Design ah-68 | Copyright © 2009 by Gymnázium L. Stöckela
Správca: Mgr. Ján Miškanin