Víťazka medzinárodnej dejepisnej súťaže Eustory o svojej práci Kto nám povie viac o holokauste? PDF Print E-mail
Written by Alena Gombošová   
Wednesday, 29 May 2013 10:11

 

     Holokaust a 2. svetová vojna sú témy, ktoré ešte stále vyvolávajú v ľuďoch otázky. O toto obdobie sa zaujíma najviac mladých ľudí, ale je paradoxné, že práve oni majú o nich najoklieštenejšie informácie. Práve preto som sa ako študentka 4. ročníka Gymnázia L. Stöckela rozhodla riešiť tému Kto nám povie viac o holokauste?

     Cieľom mojej práce bolo poukázať na nové objavy organizácií a médií, ktoré zbierajú spomienky z rokov 1939 - 1945. Spolupracovala som aj so zahraničnými archívmi, v ktorých sa nachádzajú výpovede Slovákov (Facing History and Ourselves, Fortunoff Video Archive for Holocaust Testimonies v Yale, Múzeum Osvienčim). Na internetových fórach edah.sk, womanmemory.com sú ďalšie zdroje, z ktorých som čerpala, aby som opísala ženu v období 1. Slovenskej republiky, a to z jej osobných skúseností, ktoré som demonštrovala na podklade odbornej literatúry a historických faktov. Zámerne tu uvádzam jednotlivé odkazy, pretože práve takto má aj široká verejnosť možnosť dozvedieť sa, kde sa môže o holokauste dozvedieť viac.

V podstate nadväzujem na program Nadácie Milana Šimečku: Osudy tých, ktorí prežili holokaust. Podrobnosti o jej ďalších zaujímavých činnostiach si môžete prečítať na ich internetovej stránke http://www.nadaciamilanasimecku.sk/. Osobitnou kapitolou bol výber beletristickej literatúry, ktorá sa zaoberá danou problematikou - holokaustom a spomienkami na 2. svetovú vojnu. Paradoxne práve slovenské autorky sú vo svete známe, zatiaľ čo my doma k ich knihám nemáme taký prístup, mnohokrát ani nevyšli v slovenčine. Typickým príkladom je Bardejovčanka Agnes Tomasova a jej From Generation to Generation.

     V zbierke príspevkov Proceeding of the conference: Women surviving the holocaust píše, že "ženy si viac než samotné udalosti - ako je vojna - všímajú ich dôsledky. Tie však nereflektujú v rovine spoločenskej, ale v rovine všedného dňa, ako udalosti ovplyvnili život ich rodiny a ich samotné." Výpovede jednotlivých respondentiek v podstate spájali rovnaké motívy - stratu ich práv, o ktoré dovtedy tak tvrdo bojovali a holokaust i potupa s ním spojená. Ženy v podstate trpeli dvojnásobne - Ako ženy a ako Židovky. Konkrétny rozbor tejto kapitoly si môžete prečítať v Knižnici Dávida Gutgesela (kópia práce je prístupná verejnosti).

     Osobitná vďaka pri tvorbe práce patrí mojej konzultantke, pani profesorke PhDr. Anne Šimovej, Pavlovi Hudákovi, ktorý v súčasnosti dohliada na výstavbu pamätníka v bardejovskom suburbiu a organizuje spomienkové akcie na holokaust a Nadácii Milana Šimečku, ktorá nám povolila použiť ich zozbieraný naratívny materiál, i použiť jej kontakty so sesterskými organizáciami.

     S prácou som dosiahla značné úspechy - v krajskom kole dejepisnej olympiády som skončila na 2. mieste a v celoslovenskom kole na 8. mieste. V súťaži EUSTORY, do ktorej som zapojila moju prácu, doplniac ju o kapitolu Postavenie žien v kontexte dejín, za čo som si od mnohých vyslúžila prezývku feministka, som sa stala absolútnou víťazkou.

     Ženy v 20. storočí tvrdo bojovali za svoje práva - voliť, vzdelávať sa, pracovať - ale počas 2. svetovej vojny bol tento proces emancipácie zastavený. Vo vládnom vyhlásení autonómnej vlády vo februári 1939 sa píše, že "ženy treba vrátiť rodinnému krbu, kde je ich pravé miesto." To a ešte mnoho zaujímavostí, ku ktorým som sa dopátrala, prispelo k tomu, že na celoeurópskom stretnutí - Eustory Youth Academy vo Fínsku (1. - 8. septembra 2013) a v Slovinsku (6. - 13. októbra 2013) budem prezentovať svoju prácu pred ostatnými národmi, a reprezentovať Slovensko, ale i Bardejov. Držte mi palce, a o ďalších úspechoch mladej Bardejovčanky vo veľkom svete, ktorá nezabúda na svoje korene sa tak, dúfam, dozviete už čoskoro.

Katarína Mochnacká, študentka 4. D triedy

  

 

Last Updated ( Thursday, 30 May 2013 13:19 )
 
Valid XHTML & CSS | Template Design ah-68 | Copyright © 2009 by Gymnázium L. Stöckela
Správca: Mgr. Ján Miškanin