Bruselské dobrodružstvo PDF Print E-mail
Written by Alena Gombošová   
Saturday, 08 June 2013 20:39

Ako sme sa zo školských lavíc dostali priamo do kresiel europarlamentu

     "Kto má záujem o prednášku z NOS-ky, nech príde cez veľkú prestávku do auly." To bola veta, ktorá stála na začiatku nášho úspechu. Až neskôr sme zistili, že prednášať nám bude europoslankyňa Katarína Neveďalová, ktorá nám ale na konci hodiny ponúkla možnosť zasúťažiť si. Ja a Katka Mochnacká sme mali šťastie a súťaž sme vyhrali, keďže sme podľa pravidiel dokázali o svojich schopnostiach presvedčiť najviac ľudí. Výhrou, ako sme sa až neskôr dozvedeli, bola návšteva Európskeho parlamentu.

     Naše dobrodružstvo sa začalo 21. apríla, kedy bol naplánovaný odchod autobusu z Prešova. Cestou do Bruselu sme naberali študentov z blízkeho okolia i zo západu Slovenska, ktorí vyhrali podobne ako my. Keď sme sa dostali cez hranice nášho milovaného Slovenska, až vtedy sme si uvedomili, že je to skutočnosť. Cestovali sme celú noc a až predpoludním sme uvideli dopravnú značku - Brusel 50 km. Zmocnila sa nás radosť, že po vyše 20-hodinovej ceste sa dostaneme do nášho cieľa. Po príchode do centra Európskej únie nás prekvapilo počasie, ktoré bolo chladnejšie ako na Slovensku, no našu radosť nám to nepokazilo. Pani Lenka, ktorá tam bola s nami, nám dala asi 4-hodinový rozchod po Grand Place, kde sme sa mohli voľne túlať a spoznávať krásy Bruselu. Doslova sme vtrhli do obchodov s čokoládou, no ceny v niektorých prominentných obchodoch boli také zarážajúce, že naše chute rýchlo zhorkli. Aj napriek tomu sme však našli obchody, v ktorých sa belgická čokoláda dala zadovážiť lacnejšie.

     V blízkom okolí sme mali možnosť uvidieť Kráľovský palác, svetoznámeho cikajúceho Manneken Pisa a La Hotel de Ville. Keď už nadišla 17. hodina, pobrali sme sa s autobusom do centra mesta, kde už bola pre nás pripravená večera v poľskej reštaurácii. S Katkou sme mali výhodu v komunikácii, keďže sme sa mohli naším nárečím porozprávať s čašníkom bez tlmočníka. Bratislavčania totiž z poľštiny nerozumeli ani slovo.

     Po večeri sa k nám pripojila "pravá" východniarka z Prešova, ktorá zastupuje PSK vo Výbore regiónov. Rozprávala nám o atraktivite práce v EP a o problémoch, ktoré riešia. Aj napriek tomu, že sme súčasťou EÚ už skoro 10 rokov, stane sa ešte, že si nás zmýlia so Slovinskom, či dokonca zmýšľajú ešte ako o Československu. Prekvapilo nás to všetkých. Po večeri sme sa premiestnili do hotela Van Belle, v ktorom sme mali stráviť noc. Ešte predtým nás však K. Neveďalová pozvala na pravé ovocné belgické pivo, ktoré obom Katkám veľmi zachutilo a nadviazali tak spoločný rozhovor. Ja som sa pripojil a rozoberalo sa všetko možné - od vážnych tém až po vtipy. Len škoda, že všetko príjemné trvá tak krátko.

     Ráno sme na raňajkách (švédske stoly v belgickom hoteli) mali možnosť uvidieť široké spektrum ľudí z rôznych kultúr. Snažil som sa nadviazať kontakt s francúzsky hovoriacimi Belgičanmi, no zistil som, že moja francúzština je na slbej úrovni a že ju musím viac trénovať. Po anglicky som konverzoval už úspešnejšie.

     Ďalším bodom programu bola návšteva Parlamentária. Tam sa vyskytol problém s povolením na vstup, čo každého sprvu vystrašilo. Už sme sa tešili, ale nemali nás zaevidovaných v počítači. No tu sa chopia iniciatívy Katka a ukázala tak ochrankárom i personalu svoje presvedčovacie schopnosti. Nakoniec sa nám predsa len podarilo dostať do vnútra Parlamentária, kde je vlastne vo forme interaktívnych tabúľ, hier a fotografií zmapovaná celá Európska únia - geograficky, historicky a je tam i súčasná štruktúra jednotlivých jej orgánov. "Určite je to skvelý spôsob výučby pre mladých a návštevu vrelo odporúčam, " odkazuje Katka.

     Odtiaľ sme sa presunuli priamo do Európskeho parlamentu. Bohužiaľ, pár hodín predtým, ako sme tam prišli, sa zrútil v zasadacej miestnosti strop. No čakal nás nemenej zaujímavý program s K. Neveďalovou, ktorá si na nás znova našla čas a vysvetlila jej aktivitu vo výboroch, zo zasadnutia ktorého sa práve vrátila. Počas prednášky nám jej asistent, pán Martin Bukna, kládol otázky o fungovaní EÚ, na ktoré sme ako gymnazisti so všeobecným prehľadom vedeli promtne reagovať na rozdiel od ostatných prítomných. Naše úspechy nás veľmi potešili. Po prednáške sme sa ešte odfotili pri vlajkách členských štátov v aule.

     V záverečnej etepe nášho dobrodružstva sme ešte navštívili Atómium, tisícnásobnú zväčšenimu atómu železa, ktorá bola v roku 1952 postavená bez jediného rebríka či lana. Pri prezeraní videa z výstavby len prechádzal mráz po chrbte. V interiéri stavby pozostávajúcom z 9 gúľ sa nachádzala expozícia ready-made, ako mi vysvetlila Katka, a ohnuté stoličky z radiátorov a nákupných košíkov, ako som ich videl ja. Potom sme sa už museli s Bruselom naozaj rozlúčiť. Nasadli sme do autobusu DAMACAR a vydali sa na cestu späť do srdca Európy.

     Ďakujeme všetkým, vďaka ktorým sme mali možnosť dostať sa do europarlamentu, spoznať zákutia práce asistentov, ale aj poslancov, uvidieť svetovú metropolu, prejesť sa čokolády, spoznať nových ľudí, nebáť sa prereziť vo veľkom svete. S Katkou sme sa zhodli na tom, že práve toto bola pre nás najväčšia výhra a škola do života.

 

Ján Čverha, študent 3. E triedy

 

Last Updated ( Saturday, 08 June 2013 21:41 )
 
Valid XHTML & CSS | Template Design ah-68 | Copyright © 2009 by Gymnázium L. Stöckela
Správca: Mgr. Ján Miškanin