St. Tropez - Nice - Monaco -Cannes - Port Grimaud a najúžasnejšia stužková PDF Print E-mail
Written by Alena Gombošová   
Friday, 04 October 2013 20:34

     Poznáte ten pocit, keď zažijete niečo také krásne, až sa Vám to zdá neuveriteľné, ba priam zázrak? Lebo my 4. D z GLS sme nedávno takýto pocit zažili. Bolo to päť slovami neopísateľných dní, ale ja sa aj tak pokúsim tú krásu a čaro tých zážitkov opísať.

     Presne pred rokom sa v našej triede začalo čoraz častejšie skloňovať slovíčko výlet, až postupne zatieňovalo stužkovú. Málokto z nás mal predstavu, ako taký výlet vlastne vyzerá, a preto sme veľmi takúto možnosť ani neriešili a v 2. ročníku sme bez nejakého dlhodobejšieho premýšľania odhlasovali stužkovú, dokonca sme už mali rezervovanú sálu a tuším aj hudbu. Avšak ani to nezabránilo našim rozvíjajúcim sa predstavám o takomto výlete. Odzneli rôzne "pre" a "proti", boli zvolané nie jedno špeciálne rodičovské združenie, nebolo to jednoduché, aj keď sme za výlet boli značná väčšina.

     Podarilo sa. 5. septembra 2013 o 7.08 hod. sa odchádzalo z Bardejova - moja prvá poznámka v tzv. kronike výletu. Už len tento moment vo mne vyvolal zaujímavý pocit, a to sme ešte ani nikto netušili, aké krásy na nás čakajú. Všetci sme boli plní očakávania a vzrušenia. Cestu nám spríjemňovali, samozrejme, francúzske pesničky, ktoré neskôr vystriedal Elán a o 9.29 hod. sme už na celý autobus spievali "Navždy sa zachová v pamäti tá naša stužková". Náš sprievodca Mgr. F. Chrzan nám cestu obohacoval mnohými zaujímavosťami o jednotlivých kúskoch Zeme, za ktorými sme sa vydali. Podelil sa s nami o nie jeden svoj cestovateľský zážitok, čo bolo naozajstným spestrením, a tak nám 22-hodinová cesta ubiehala celkom rýchlo. Dostali sme aj jasné pokyny, ako sa máme správať, keby sme sa stratili. Základom bolo netváriť sa ako "nájdený", t. j. treba vykonávať Brawnov pohyb, adekvátne sa tváriť ako "stratený" a nezabudnúť vydávať aj nejaké zvuky. Po prechode za slovenské hranice sme dostali pokyn "Spokojnú tvár ukazovať a veselo sa tváriť!", čo sa, samozrejme, nedalo nepočúvnuť.

     Atmosféra v autobuse sa čím ďalej, tým viac zlepšovala a o 10.50 hod. sa začali rozdávať vopred vytlačené texty "ľudoviek". Denisa Jesenská, jedna z našich hudobne nadaných spolužiačok, začala hrať na gitare a o zábavu bolo postarané. Medzitým bola na rade už druhá prestávka, po ktorej na niektorých bolo treba čakať nejakú minútku, a tak sme boli opäť vtipne poučení naším sprievodcom o stupňoch meškania: "1. minúta - spievaš, 2. minúta - spievaš a tancuješ, 3. minúta - spievaš a tancuješ na mieste, kde stál autobus." Našťastie to nebolo nutné realizovať.

     Okolo obeda sme prechádzali Maďarskom, kde nás zaujalo to, že na dopravných smerových tabuliach nie sú napísané smery, ale sú na nich len čísla, takže pri prejazde Maďarskom si musíte vopred naštudovať, ktoré číslo na značke kam vedie. V Budapešti sme sa zastavili ešte na Námestí hrdinov, kde sme mali čas si urobiť nejaké fotky.

     Po príchode do Slovinska sme mali v poradí už 4. prestávku, no keď sme ďalej pokračovali v ceste, na diaľnici sme natrafili na zápchu, ktorá sa údajne tiahla pozdĺž pätnástich kilometrov.

     O 21.25 hod. sme vstúpili na územie Talianska, kde sme počas ďalšej prestávky mali možnosť ochutnať pravé talianske kapučíno, kedže nás pán F. Chrzan naučil nezabudnuteľnú vetu"Uno capuccino, prego!", ktorú sme si museli vyskúšať povedať a vlastne, kedy inokedy by sme zase mali možnosť pochutnať si na pravom talianskom kapučíne?

     Mojou prvou poznámkou z nasledujúceho dňa je príchod do oblasti Ligúria, približne o pol štvrtej ráno, vonkajšia teplota bola okolo 17°C a ako povedal pán F. Chrzan, "na našu počesť neprší." Taktiež poznamenal, akí sme vzorný zájazd, že 4. D by mala mať ešte jeden zájazd zadarmo, čomu by sa každý z nás potešil. K tomu nám ešte "vybavil" krásny východ slnka, keďže sme takí dobrí. Boli približne štyri hodiny ráno a keby už bola dobrá viditeľnosť, mali by sme krásny pohľad na talianske more. Chvíľu nato sme už opustili vnútrozemie a po ľavej strane sa črtalo prekrásne prístavné mesto Janov. Hneď sme so spolusediacou vyhŕkli, že tam chceme ísť o rok, keď si zarobíme na nejakej letnej brigáde. Už len každý ten nezabudnuteľný pohľad na jednotlivé kúsky sveta bol pre nás nanajvýš vzrušujúci a hneď sme podľahli čaru cestovania. 

     Nasledovalo posledné talianske mesto Ventimiglia, a po ňom prvé mesto Francúzskej riviéry, na ktoré sme mali výhľad, a to mesto Menton. Je mestom citrónov, čo symbolizuje aj citrónovník v erbe a taktiež je plné subtropických okrasných záhrad. Každoročne sa tam konajú rôzne festivaly zamerané na ich flóru. naše pocity gradovali a cítili sme sa ako na inej planéte, nie na tej, kde žijeme my.

     Pán sprievodca nám po Mentone postupne začal opisovať jednotlivé mestá a štvrte Monaka. Aj keď mňa osobne nikdy veľmi nenadchýnali historicko-geograficko-dejepisné záležitosti, pán F. Chrzan rozprával tak zaujímavo, že som si zapisovala každú jeho poznámku, ktorú som stihla. Zaujalo nás, že Monako je z každej strany okrem juhu chránené skalami, je tam nulová nezamestnanosť a nulová trestná činnosť, keďže každý kúsok Monaka je monitorovaný kamerovým systémom. Keby ste však chceli získať občianstvo v Monaku, musia tam žiť vaše tri generácie pred vami.

     Pred šiestou hodinou rannou sme zišli z diaľnice A8 a vonkajšia teplota bola 23°C, u nás by o takom čase nebolo možno ešte ani 13°C. O 6.05 hod. máme zaznamenaný vjazd do Monaka a následný prechod do Monte Carla. Pohľa na Monako hneď ohúril, vnímali sme obrovské kaktusy, honosné hotely, okruh formuly F1 a vytúžené more. Krása! Konečne sme dorazili, dali sa trochu do poriadku, vychutnali si v mori odrážajúci sa východ slnka, dostali sme nejaké inštrukcie, čas a miesto, kde sa máme stretnúť a do 11.00 hod. sme mali rozchod, takže každý si pozeral, čo chcel a chodil tam, kam chcel, čo bolo veľkou výhodou. Nedá mi nespomenúť obdivuhodný chrám sv. Devoty, ktorý sme aspoň na chvíľu navštívili a poďakovali sa (aj) za tento výlet, lebo miestami sa nám ešte stále nechcelo veriť, že sme mohli vidieť a zažiť toľko krás. Všade samé pestré kvety, zeleň, skutočne azurové more - celé to prostredie pôsobilo ako z rozprávky. A konečne sme videli ozajstné palmy, ktorých tam bolo neúrekom, máme ich minimálne na 100 fotkách. 

     Moje ďalšie poznámky nasledujú až po odchode z poobedňajšieho kúpania sa v mori. Prechádzali sme sa po jednej z krásnych slnečných pláží Azúrového pobrežia. A ten pocit len tak ležať na pláži a nechať sa osviežovať vlnami... Mnohí sme sa z toho všetkého tešili ako malé deti, užívali sme si jeden z najkrajších momentov v živote. Celý výlet mal pre nás ohromné čaro.

     O 16.25 hod. sme opustili štvrť Monaco ville a o sedemnástej hodine nás už vítalo mesto Noce, kde sme mali ísť na večeru do reštaurácie, ktorá však bola vo vysokom štádiu prerábania, aj keďna svojej web stránke o rekonštrukcii nebolo ani slovko. Páni šoféri sa tak museli poriadne potrápiť s autobusom v úzkych francúzskych uličkách, ale zvládli to bravúrne. Našli sme aj alternatívu, kde sme sa navečerali a následne nato sme sa šli ubytovať do hotela. Cesta k hotelu bola obohatená pohľadom na niekoľko kilometrovú Anglickú promenádu, ktorú sme v posledný deň aj navštívili, keďže, ako povedal pán F. Chrzan: "Kto nenavštívil Anglickú promenádu, nebol ani vo Francúzsku." A musím mu dať za pravdu. Bola to hotová nádhera!

     V 3. deň sme navštívili Saint Tropez, kde nechýbali obrovské jachty, samozrejme, úzke ale čarovné uličky a víno popíjajúci Francúzi v čase obedňajšej 2-hodinovej siesty. Cestou z Nice do Saint Tropez mi v hlave utkvelo mnoho pohľadov na tú očarujúcu krajinu. Neďaleko sme navštívili aj mesto Port Grimaud, ktoré nesie prezývku "francúzske Benátky". Nasledovalo ďalšie kúpanie sa v mori, tentokrát na piesočnej pláži v Nice, neďaleko mesta Cannes, kde sa každoročne uskutočňuje odovzdávanie cien. Avšak na tých preslávených schodoch, na ktorých býval červený koberec, sme sa nemohli ani odfotiť, lebo zhodou okolností ich taktiež prerábali. Ale nikto sa tým netrápil, lebo dookola bolo veľa iných zaujímavostí. Na pláži v Nice sme stretli aj Slovákov, bolo milé zrazu začuť náš jazyk.

     Keď sme sa vykúpali, nasledovala večera a cesta k hotelu. Večer mal každý individuálny plán, niektorí sa zabávali na izbách, iní si vychutnávali večerné kúpanie, či len tak prechádzku po večernom Nice.

     V posledný deň ráno nastal trochu šok. Rozpršalo sa a my sme mali mať vonku odovzdávanie stužiek. Len poznamenám, že na Azúrovom pobreží sa zvykne rozpršať tak 2-krát do roka. Trochu sa nám zmenil plán, najprv sme navštívili parfumériu Fragonard v mestečku Eze, ale za tú hodinu sa aspoň vyčasilo, v autobuse sme sa prezliekli a v plnej paráde sme sa dostavili na miesto odovzdávania stužiek. Bolo to úžasné a jedinečné. Pán F. Chrzan spolu s našou triednou profesorkou vybrali najvhodnejšie miesto, aké sa dalo na takúto príležitosť vybrať. Malo okúzľujúcu atmosféru.

     Nasledovala prehliadka mesta Nice, každý si mohol ísť pozrieť miesta, ktoré chcel. Prešli sme toľko nádherných uličiek, toľko nádherných miest, bolo to ako vo sne. Cestou domov sme videli ešte niekoľko miest a mestečiek, ktoré sme nemali možnosť vidieť cestou tam, lebo bola ešte tma. Znova ešte trošku Francúzska, Talianska, prístav Janov za bieleho dňa a postupné zotmievanie a približovanie sa k Slovensku.

     Ostali mi tie najkrajšie a najnezabudnuteľnejšie spomienky, za ktoré by som sa chcela poďakovať našej pani profesorke PhDr. J. Almássyovej, že sa nebála si nás takto zobrať na starosť a všetko pre nás do detailov pripravila, a pani profesorke paedDr. J. Guľovej, PhD. za pomoc "rôzneho druhu". Poďakovanie patrí aj nášmu sprievodcovi Mgr. F. Chrzanovi, ktorý nám počas celého zájazdu nepretržite pobyt spestroval, a tiež spolužiakom, že sme sa na niečom takom zhodli a že môžeme mať spolu takéto úžasné zážitky, na ktoré určite nezabudneme a ktoré nás ešte vic spojili.

Paula Čechová, študentka 4. D triedy

Fotogaléria:

Last Updated ( Wednesday, 09 October 2013 16:00 )
 
Valid XHTML & CSS | Template Design ah-68 | Copyright © 2009 by Gymnázium L. Stöckela
Správca: Mgr. Ján Miškanin