GLS-áci na zahraničnej geograficko-kultúrnej exkurzii (Monako, južné Francúzsko, Barcelona, Andorra) - 1. časť PDF Print E-mail
Written by Alena Gombošová   
Saturday, 17 May 2014 15:38
     "Toto bude niečo výnimočné. Sám sa na to neskutočne teším, lebo ste prví, s ktorými niečotaké rôznorodé absolvujem počas jedného zájazdu." Takýmito slovami nás privítal pán Mgr. F. Chrzan (náš veselý sprievodca, a zároveň šofér) na prvom stretnutí tri mesiace pred začiatkom zahraničného dobrodružstva. S nemým úžasom sme počúvali, po akých rozprávkových miestach budeme brázdiť - honosné Monako, slnečné pobrežie Francúzska, Provensálsko, temperamentne španielska Barcelona a medzi horami skrytá Andorra. A tak sme všetci zasnívaní vychádzali z triedy hovoriac si, nech už sa tento sen stane skutočnosťou.
     Ani sme sa nenazdali a náš sen sa zrazu začal premieňať na realitu. V pondelok 7. apríla 2014 ráno o 7.00 hod. pred športovou halou v Bardejove padli posledné rady od našich starostlivých mám a 47 študentov 1. - 4. ročníka GLS radostne zaplnilo autobus do posledného sedadla. Kronikár uvádza: "7.01 hod. - hor sa do Monaka!" Hneď v úvode cesty sme dostali jediné pravidlo, ktoré sme mali dodržiavať až do posledného dňa zahraničnej exkurzie: "Spokojnú tvár ukazovať a veselo sa tváriť." To, samozrejme, nebol problém. Čakala nás 24-hodinová cesta priamo do Monaka. Po prechode slovenskými hranicami sa krajina zmenila na repkou rozkvitnuté maďarské roviny. Čo by sme to boli za prieskumníci, keby sme obišli, čo nám krajina ponúka. A tak si to pán šofér namieril priamo cez centrum starobylej Budatešti a my sme mali možnosť pokochať sa ňou aspoň z autobusu. Po jej krásach sme sa vrátili opäť na diaľnicu a smerovali sme do Slovinska. Prešlo ešte len niekoľko hodín od toho, čo sme sa lúčili s chladným upršaným Slovenskom, a už sme vstupovali do teplého slnečného Slovinska. Najviac sme to pociťovali my v autobuse. A keďže nastali menšie problémy s klimatizáciou, dostali sme polhodinovú prestávku v slovinskom meste Maribor, kde náš autobus navštívil autoservis. Prestávka sa však vďaka "šikovným rukám" slovinských technikov zmenila na takmer trojhodinovú pauzu, ktorá nás však neodradila a neobrala o dobrú náladu. O deviatej večer sme konečne vyrazili z autoservisu s obavami z časového sklzu.
     Upaľovali sme diaľnicami cez Taliansko a v utorok tesne pred siedmou hodinou ráno (t. j. bez akéhokoľvek časového sklzu, za čo vďačíme našim najlepším šoférom) sme vstúpili do vilami zaplaveného Monaka, v ktorom nás už vítali palmy, jachty a more. Zaparkovali sme v podzemnej garáži, kde sme mali čas na kratšiu rannú toaletu, a hor sa objavovať krásy Monackého kniežatstva, ktoré je jedným z najmenších a najbohatších štátov na svete. Stúpali sme krásnymi záhradami plnými kaktusov a paliem, až sme sa dostali pred kniežací palác. Odtiaľ sme mali dych vyrážajúci pohľad nielen na more, ale aj na husto obývanú krajinu či prístav La Condamine. Ďalšou pamiatkou bola biela neorománska monacká katedrála, v ktorej sa odohrávajú významné udalosti rodu Grimaldi a sú v nej pochovaní aj panovníci tohto rodu. Čerstvými kyticami a vencami sú zdobené náhrobky dvoch posledných - kňažnej Grace Kelly (bývalej hollyvoodskej filmovej hviezdy, ktorá za svoju krátku filmovú kariéru stihla získať aj Oskara) a jej manžela kniežaťa Rainiera III. Po hodinovom rozchode sme smerovali do Oceánografického múzea, ktoré sa nachádza na útese asi 80 metrov nad morom. V roku 1910 to bolo prvé múzeum svojho druhu, o jeho vznik sa zaslúžil monacký princ Albert I. a inšpirovalo ďalšie podobné projekty po celom svete. Akváriá patria k najdôležitejším častiam múzea, umožňujú návštevníkom obdivovať charakteristické prostredie otvoreného mora a lagúny. Je zaujímavé, keď vám nad hlavou plávajú žraloky, ropušnice, murény, korytnačky, vznášajú sa sasanky, medúzy či morský koník. Mnohí z nás využili možnosť dotknúť sa živých plávajúcich žralokov. Z múzea sme smerovali asi polhodinu pešo okolo pobrežia do luxusného centra pri Kasíne v časti Monte Carlo. Tu už uličky lemovali najluxusnejšie butiky a najdrahšie autá. Odtiaľ sme sa dostali do Japonskej záhrady, ktorú dal knieža Rainier III. vybudovať pre svoju manželku Grace Kelly. Variácie kvetov, rozkvitnutých stromov a jazierok pozdvihli náladu nejednému z nás. Tu v Monaku sme mali počas ďalšieho rozchodu možnosť prvýkrát sa dotknúť mora. Napriek pochmúrnejšiemu počasiu piesočnatá pláž a azúrovočistá voda nestratili svoje čaro. Urobili sme ešte zopár fotografií a v podvečer, príjemne unavení, sme sa vybrali opäť na cestu. Pred dlhou cestou do už francúzskeho mesta Aix-en-Provance, kde sme mali byť ubytovaní, sme sa ešte posilnili výdatnou večerou v meste Nice, ktoré nám dalo pocítiť, čo je to francúzska precíznosť. Ak sa raz s Francúzom dohodnete, že večera bude o 18.00 hod., tak vám ju nedá ani o minútu skôr. Po príchode do hotela sme si dali vytúženú sprchu a konečne sme zaspali.
     A je tu streda. Na raňajky džem a croissanty, veď sme vo Francúzsku! A tak šup do autobusu smerom do mesta Avignon! Počas cesty nás pani učiteľky a pán sprievodca oboznámili s Francúzskom i mestom, do ktorého sme išli a naučili nás aj zopár fráz. Nesmieme zabudnúť na hymnu nášho výletu, ktorú sme sa práve cestou do Avignonu naučili. A tak už zvyšok výletu celý autobus spieval: "Sur le Pont dÁvignon, l´on y danse...". Po opustení autobusu pod hradbami stredovekého Avignonu nám napriek slnečnému počasiu rozfúkal účesy silný vietor, ktorý nás sprevádzal počas celej prehliadky. Tu sme navštívili pápežsky palác, krásne záhrady, poniektorí poblúdili sieťou úzkych uličiek mesta. Po prehliadke mesta sa celá naša početná skupina vybrala na ospevovaný Avignonský most, ktorý sa týči nad riekou Rhôna. Prudký vietor nám zaobstaralprofesionálne fotografie. Napriek tomu, že sme brázdili slnečným francúzskym Provensálskom, na každom kroku sme cítili starovekú antiku vďaka rímskym pamiatkam z tých čias. A keď sme už navštívili jeden most, prečo nenavštíviť ďalší. Autobusom sme sa presunuli k zachovalému trojposchodovému rímskemu akvaduktu Pont du Gard, ktorý je vysoký neuveriteľných 49 metrov a dlhý 275 metrov. Voda bola vodovodom privádzaná do 25 km vzdialeného mesta Nimes. Je zapísaný do Zoznamu kultúrneho dedičstva Unesco a aktuálne zdobí päťeurovú bankovku. Cvak-cvak, spoločná fotka, prechádzka po moste a pokračovali sme ďalej, lebo program sme mali nabitý.
     Ďalšou zastávkou bolo mesto Nimes, v ktorom sme obdivovali zachovalý rímsky amfiteáter, ktorý sa dnes využíva na verejné podujatia a býčie zápasy. Má kapacitu takmer 17 000 ľudí a je o jedno poschodie nižší ako svetoznáme rímske Koloseum. Taktiež nás tu vítalo horúce počasie a nádherné námestie s množstvom pamiatok. Po prehliadke sme "naskákali" do autobusu a zamierili do stredovekého mesta Carcassone. Cestou sme však ešte nemohli minúť Canal du Midi, pri ktorom sme aj chvíľu pobudli. Tento kanál dal postaviť francúzsky kráľ Ludovít XIV. a prepájal Stredozemné more s Atlantickým oceánom. Takmer dve storočia, až do zavedenia železničnej dopravy, to bolo najdôležitejšie a najkratšie spojenie pre nákladnú dopravu a výrazne sa ním zvýšila ekonomická situácia južného Francúzska. Dnes Canal du Midi slúži hlavne na turistické a rekreačné účely. Je možné prenajať si tu loď na niekoľko dní a obdivovať krásy prírody alebo zaujímavé mestá Carcassonne, Toulous alebo Bordeaux. Vo večerných hodinách sa nám konečne na konci začalo rysovať dlhé opevnenie mesta Carcassonne. Keď sme vystúpili pred hradnou bránou, zdalo sa nám, že sme sa ocitli v pravom stredoveku. Večerná prechádzka po tomto starobylom meste dodala tomuto miestu ešte fantastickejšie čaro. Ale z rozprávky sme sa museli vrátiť naspäť do nášho sveta a keďže sme už po celom dni boli unavení a na ďalší deň sme museli zvládnuť cestu do španielskej Barcelony, presunuli sme sa do hotela, ktorý sa nachádzal v tomto meste. Tu sme už tuho zaspali po treťom dobrodružnom dni zájazdu. Pokračovanie nabudúce...
 
Lenka Tomašková, študentka 3. B
Fotogaléria:
 
Last Updated ( Monday, 02 June 2014 21:43 )
 
Valid XHTML & CSS | Template Design ah-68 | Copyright © 2009 by Gymnázium L. Stöckela
Správca: Mgr. Ján Miškanin