Výstup na Kriváň: Počasie vyšlo i nohy nám stačili PDF Print E-mail
     Jasno až polojasno, bez zrážok, ale veterno. Takéto počasie nás študentov a profesorov Gymnázia Leonarda Stöckela čakalo na našej výprave za prekonávaním samých seba. Cieľom bol národný symbol Slovákov, Kriváň, ktorý sme sa v posledný septembrový deň chystali zdolať. Naša skupina bola zložená zo skúsených turistov, ale i mnohých "turistických zelenáčov" z radov štvrtákov. Kriváň je  jedným z najvyšších vrchov Slovenska. Dosahuje výšku 2 494 m n. m. a nachádza sa v západnej časti Vysokých Tatier.
 
     Ešte za tmy sme sa plní očakávaní stretli na parkovisku. Čakalo sa na posledných opozdilcov a hor sa na hory! Cesta do Tatier bola rýchla, väčšina sa snažila dohnať spánkový deficit alebo dojesť raňajky. Krátko po vystúpení z autobusu sme sa dostali na rázcestie Tri studničky (1141 m n. m.), odkiaľ sme smerovali po zelenej značke ponad Kôprovú dolinu. Cestou niektorých zaujal partizánsky bunker, ktorý pripomína boje, ktoré sa v Tatrách odohrali v roku 1945. Cez ihličnatý les a pásmo kosodreviny sme stúpali a boli každým krokom bližšie k vrchu, ktorý sa týčil pred nami. Všetci sme sa držali svojho tempa a užívali si rozmanitosť a krásu tatranskej prírody. Tá sa nám ukázala v plnej paráde. Slnečné lúče pozlacovali všetko navôkol, tak  sa aj nám šlo veselšie. So stúpajúcou nadmorskou výškou rástlo i naše odhodlanie dosiahnuť stanovenú métu. Serpentíny nás viedli cez vrch Grúnik  (1 576 m n. m.) popod chrbát Vyšnej Priehyby (1982 m n. m.) až na rázcestie v Krivánskom žľabe (2120 m n. m.). Tu sme sa museli rozhodnúť, či pokračujeme alebo to vzdáme tesne pred cieľom.
 
     Nikto nezaváhal, a tak sme sa vybrali v ústrety najťažšej časti túry. Chodník sme vymenili za skaly. Strmým stúpaním  sme sa dostali do Daxnerovho sedla. Popritom ako sme si dávali pozor na každý jeden krok, mohli sme po našej pravici pozorovať Krivánske Zelené pleso (2017m n. m.). V menších skupinkách sme to zvládli. Vyšli sme na vrchol. Zdolali sme Kriváň! Ten nás ohromil majestátnym výhľadom na celé Tatry. Taktiež sme mohli pozorovať Liptovskú kotlinu, Kôprovú dolinu, Važeckú dolinu i Nízke Tatry. Užívali sme si očarujúci výhľad, dobré jedlo, urobili zopár fotiek a čakala nás cesta späť. Opäť sme museli byť veľmi opatrní. Každé pošmyknutie mohlo spôsobiť úraz. Nevracali sme sa rovnakou cestou, ale smerovali sme k Jamskému plesu a odtiaľ k autobusovej zastávke Biely Váh, kde sme unavení, ale spokojní nastúpili do autobusu. Po náročnej celodennej túre sme si už tradične dopriali výbornú večeru na Salaši u Franka v Starej Ľubovni, kde sme sa po dobrom výkone patrične odmenili.
 
     Za tmy sme odchádzali a za tmy sme sa vrátili domov. Počasie nám prialo a tak sme i my dokázali, že nie sme z masla. Nezvládli by sme to však bez našich profesorov, ktorí celú akciu príkladne pripravili. Práve preto patrí naša vďaka RNDr. Vladimírovi Sabolovi, RNDr. Martinovi Sendekovi, Mgr. Martinovi Mikulovi, Mgr. Jane Ganzarčíkovej a Ing. Eve Saxunovej.
 
Miroslava Pavlusová, študentka GLS, 4.D

Last Updated ( Wednesday, 19 October 2016 16:10 )
 
Valid XHTML & CSS | Template Design ah-68 | Copyright © 2009 by Gymnázium L. Stöckela
Správca: Mgr. Ján Miškanin