IphO 2007 Isfahan, Iran, 13. – 22. 7. 2007
Medzinárodná fyzikálna olympiáda je prestížna celosvetová súťaž študentov stredných škôl. Každá krajina má právo vyslať piatich súťažiacich, ktorí ju budú reprezentovať. Tento rok sa IPhO (International Physics Olympiad) konala v Iráne, konkrétne v meste Isfahán.
Výber piatich študentov zo Slovenska sa skladal z viacerých kôl. Domáceho, krajského a celoštátneho, ktoré tento školský rok prebiehalo v Komárne, kde som skončil na štvrtom (postupovom mieste). Prvých desať študentov však bolo neskôr ešte podrobených týždňovému náročnému testovaniu na sústredení v Žiline. Z nich sa vytvorilo družstvo, ktorého členovia sa pripravovali na súťaž. Tento rok to boli Tomáš Bzdušek (Piešťany), Jozsef Konczer (Komárno),Vladimír Boža (Poprad), Samuel Hapák (Bratislava) a moja maličkosť, Michal Kovaľ (Bardejov).
Mnohí moji známi sa čudovali, že sa takáto medzinárodná akcia bude konať práve v Iráne, keďže médiá u nás predstavujú Irán ako nebezpečnú krajinu. Nie všetky informácie o tejto krajine, ktoré dostávame sú však naozaj pravdivé. Irán je tiež známy svojimi nadanými študentmi a výbornými výsledkami na poli fyziky a iných prírodných vied, a preto si zaslúžil príležitosť zorganizovať IPhO na domácej pôde.
Slovenské družstvo cestovalo na miesto súťaže lietadlom z Viedne (Schwechatt) do Teheránu. Keďže do Iránu nelieta toľko liniek, už v lietadle sme mali možnosť zoznámiť sa s účastníkmi z iných krajín (Taliansko, Chorvátsko, Rakúsko, Slovinsko). Niektorí leteli po prvýkrát (napríklad ja). Bol to veľmi zaujímavý zážitok vidieť východ Slnka z lietadla. Pred príletom do Teheránu sme si mysleli, že budeme musieť čakať päť hodín na let do Isfahánu v letiskovej hale. Veľmi nás však prekvapili usporiadatelia, ktorí nás už čakali a zaviedli nás do zóny VIP(very important persons), kde sme mali pohodlie (a bezdrôtový prístup k internetu). Krátkym hodinovým letom ponad púšť sme sa potom dostali do cieľa našej cesty, Isfahánu.
Miestom konania celej súťaže bola IUT (Isfahan University of Technology). Privítali nás veľmi srdečne a hneď sa nás ujal náš sprievodca Ali, ktorý bol s nami počas celého pobytu. Ali bol tiež účastníkom IPhO pred dvoma rokmi, teraz študuje za elektroinžiniera v Teheráne. Večer nás čakala uvítacia (neoficiálna) párty, ktorá bola určená na zoznámenie sa s ostatnými účastníkmi (a tiež iránskym jedlom). Všetka komunikácia či už s ostatnými účastníkmi, alebo organizátormi prebiehala v angličtine.
Ďalší deň patril oficiálnemu otvoreniu, kde bolo prednesených veľa prejavov (niektoré v perzskom jazyku bez prekladu). Najdôležitejšími hosťami boli minister školstva (Mahmoud Farshidi) a prezident IPhO (Dr. Waldemar Gorzowski).
Tretí deň bol súťažný. Čakali nás tri teoretické problémy, na ktoré sme mali päť hodín. Tento rok si organizátori pre nás pripravili úlohy z moderných oblastí fyziky (čierne diery...), astrofyziky (dvojhviezda) a tiež praktický problém pri konštrukcii airbagov (senzor nárazu – elektronika). Druhá časť súťaže, experiment, sa konal o dva dni neskôr a týkal sa polovodičov (opäť využitie v elektronike). Úlohy boli primerane náročné IPhO. Ako to už býva zvykom experiment mi vyšiel celkom dobre, teória nebola bez chybičky.
Na IPho sa mi páči, že z desiatich dní sú len dva súťažné. Čiže po experimente pre nás olympionikov konečne začali prázdniny. Tento ročník IPhO patril Isfahánu a jeho kultúrnym pamiatkam. Je ich naozaj veľa, napríklad Imam Square (zapísané v UNESCO), viacero mešít (Sheikh Lotfollah Mosque) a historických kamenných mostov (Allahverdikhan Bridge). Tiež sme navštívili isfahánske výskumné centrá (jadrová elektráreň nebola v programe), oceliareň, výrobňu porcelánu... Veľmi zaujímavou bola návšteva tradičného bazáru so všetkým ako má byť. Koberce (nelietali), vodné fajky a vykrikujúci predavači. Vyskúšali sme si (celkom úspešne) zjednávanie cien aj na polovicu, a tak každý účastník odchádzal spokojný a s kopou suvenírov, keďže ceny sú v Iráne nižšie než u nás.
Nejaké zaujímavosti zo života v Iráne. Benzín tam stojí v prepočte tri koruny za liter. V doprave neplatia žiadne predpisy, prednosť má väčšie auto, alebo auto so silným klaksónom. Iránci sú veľmi milí a zvedaví na život v cudzine. Ženy nie sú vôbec tak diskriminované ako sa to prezentuje u nás. Vykonávajú všetky povolania (právničky, lekárky, učiteľky na univerzitách...). Jediným obmedzením je pre nich obliekanie, musia dodržať isté predpisy a mať zahalené vlasy, krk a boky. Aj keď moslimovia môžu mať viac žien, je to výnimkou. V Iráne je absolútny zákaz podávania alkoholických nápojov (aj keď vieme, ako to chodí so zákazmi medzi vysokoškolskými študentmi u nás, podobne je to aj u nich).
Niečo o výsledkoch súťaže. Dozvedeli sme sa ich na záverečnom ceremoniáli v predposledný deň. Tento rok bol pre Slovensko veľmi úspešný (vlastne najúspešnejší v histórii). Ja som tomu dopomohol tým, že som bol úspešný riešiteľ. Nechýbalo veľa ( tri body) a doniesol by som si cenný kov domov. Slovensko skončilo v hodnotení krajín (neoficiálne) na 17. mieste a v hodnotení krajín EÚ na piatom mieste.
Cesta späť (ako to už býva) zbehla rýchlo. Tešili sme sa domov na rodinu, priateľov, slovenské jedlo... Na pobyt v Iráne si vždy spomeniem rád, odniesol som si odtiaľ veľa príjemných zážitkov a nových priateľstiev (pozdravujem Slovinsko). S výsledkom som spokojný a dúfam, že na našom gymnáziu sa bude pokračovať v bohatej tradícii úspechov vo fyzikálnej olympiáde (a nielen v tej).
Na záver sa chcem poďakovať. Pánu profesorovi Bubákovi za prípravu, ostatným profesorom za ich trpezlivosť pri mojej absencii v škole, GLS za výborné podmienky na prípravu, všetkým priateľom a rodine za podporu.
Michal Kovaľ 2007