Privítanie ako sa patrí PDF Print E-mail
Written by Alena Gombošová   
Monday, 23 November 2009 18:05

     28. októbra poobede sa to všetko začalo. Prváci na Gymnáziu L. Stöckela sa začali meniť na neidentifikovateľné osoby. Aby ste mi verili, tak vám ich opíšem. Žlté, čierne a modré vrecúška na tele, vlasy strapaté a konkurencii hodné ježibabe v Mráziku, a tvár pomaľovaná farbami od výmyslu sveta. Jednoducho dobre, že tam neboli ich rodičia, lebo by iste druhákov vypoklonkovali.

     Presne tak, organizáciu mali na starosti druháci GLS. Osobne si myslím, že tam bolo množstvo zábavy aj vďaka týmto organizátorom. Zo začiatku ma na istú chvíľu "prebodol" pocit, že to asi nedopadne dobre. Ten pocit však netrval dlho. Imatrikulácia sa začala podmienkami druhákov na adresu prvákov. Bolo to možno trocha "tvrdé", ale čo už, každý z nás bol raz prvákom a my druháci to máme v pamäti najčerstvejšie. Preto sme sa asi nejak podvedome snažili "vrátiť" tohtoročným prvákom, čo sme pred rokom zažili my (aj keď oni za to nemohli a my sme si nechceli pripustiť, že sme takí pomstychtivíSmile). Možno práve disciplínami sa imatrikulačné poobedie zmenilo na "šialenú kopu" prívržencov s názvom Všetko je možné.

     Prvá disciplína bola v znamení zručnosti úst. Žiaci si mali doslova napchať do úst čo najviac polystyrénu a povedať slovo konjunkcia. Podarilo sa to každému, aj keď nie každý mal rovnaký objem úst, čo sa odzrkadlilo na počte polystyrénu zanechaného na tanieri. Našťastie nikto do úst nenapchal aj tanier Smile.

     Druhá disciplína sa určite páčila ako chlapcom, tak aj dievčatám. Dievča si malo dať na krk náhrdelník z cukríkov a chlapec ich mal zjesť bez pomoci rúk. Ako som si tak všímala, vôbec to nebol problém ani pre jedného z dvojice. Máme to ale zručných prvákov...

     Na tretiu disciplínu bolo treba mať slabé chuťové kanáliky. Dotyčný mal zjesť štyri sladké keksy a hneď za tým vypiť pohár citrónovej šťavy. Keď to urobil, mal zapískať ústami. To značilo, že úlohu splnil.

Najvtipnejšie bolo, keď mali v pároch chlapec a dievča medzi sebou balón a museli spolu s ním skákať do rytmu hudby. Poniektorí asi boli myšlienkami inde, lebo ich skákanie naznačovalo inú činnosť. To viedlo k opakovaniu tejto disciplíny, čím vlastne účinkujúci dosiahli svoje. Dvakrát je viac ako raz. Týmto sa asi riadili.

     Ďalšiu úlohu zvládlo iba jedno dievča, a to súťažili aj chlapci. Úlohou bolo oddeliť bielok od žĺtka a bielok vyšľahať na sneh. Aby sme vedeli, či naozaj úlohu splnili poctivo, mali si misku potom obrátiť nad hlavou. Ak ostali vlasy suché, úloha bola splnená. Ich čas na celú disciplínu bol 60 sekúnd.

     Spievať Kohútik jarabý nie je ktoviečo, ale čo už. Museli. Jeden zástupca z každej triedy sa o to pokúsil. A ak mal takto rozcvičené hlasivky, tak mohol začať žuť žuvačky, aby mu ústa nezleniveli. Príslušný počet bodov získali, keď všetky žuvačky z balíka spracovali jazykom na hmotu, z ktorej bolo treba urobiť bublinu.

     Zručnosť bolo treba prejaviť aj v narábaní žiletkou. Úlohou bolo žiletkou oholiť balón, na ktorom bola nanesená pena na holenie. Aj táto disciplína prebehla našťastie v poriadku. Koniec tohto popoludnia bol v znamení vyhlasovania Naj prváčky a Naj prváka. Obaja titul prijali a potom sa začala tzv. "rozbíjačka".

     Táto imatrikulácia bola naozaj úžasná. Možno preto, že som sa na to pozerala s istým nadhľadom, keďže som bola iba pozorovateľkou. Ale najviac som bola prekvapená, že to úplne  "v pohode" vnímali aj prváci. Toto bol jeden nesplnený cieľ. Ale nebudem všetko prezrádzať. Veď to je čaro každej imatrikulácie. Myslím, že aj tak tohtoročná imatrikulácia ostane nezabudnuteľná. Veď ju vymýšľali tohtoroční druháci Wink.

 

Michaela Varcholová, študentka 2. E triedy

Fotogaléria:

Last Updated ( Tuesday, 01 December 2009 10:10 )
 
Valid XHTML & CSS | Template Design ah-68 | Copyright © 2009 by Gymnázium L. Stöckela
Správca: Mgr. Ján Miškanin