GLS v Štrasburgu PDF Print E-mail
Written by Alena Gombošová   
Tuesday, 06 March 2012 19:22

     "Sám život je cesta, ktorá má veľa koľají, no len ak si vyberieš tú správnu koľaj, začína mať cesta tú pravú podstatu." (Pandemix)

     Naša cesta do Štrasburgu ju mala nejednu. Mnohých zaujíma, ako a prečo sme práve my 3. C z Gymnázia L. Stöckela mali tú česť navštíviť Európsky parlament na pozvanie Moniky Flašíkovej-Beňovej.

     Vraví sa, že aj tá najdlhšia cesta sa začína obyčajným krokom. A práve spomínaný prvý krok má na svedomí náš spolužiak Martin Kolesár. Čo všetko s tým súviselo a čo to obnášalo, je vždy lepšie vedieť z prvej ruky, takže:

     "17. novembra 2011, keď sa naše gymnázium chystalo osláviť Deň študenstva slávnostnou akadémiou v športovej hale, som si prečítal na facebookovej stránke europoslankyne Monike Flašíkovej-Beňovej príspevok, ktorým pani poslankyňa informovala občanov Slovenska, ktorí by mali záujem prísť na návštevu európskeho parlamentu do Štrasburgu, aby sa prihlásili. Mali sme na výber dva termíny. Prvý bol 18. január 2012 a druhý 14. február 2012. Na chvíľu som zaváhal, no hneď na druhý deň som o tom povedal spolužiakom v triede. Všetci túto myšlienku ocenili, a tak som tento nápad predniesol triednej profesorke. S jej súhlasom som ešte večer napísal e-mail europoslankyni M. Flašíkovej-Beňovej, v ktorom som našu triedu prihlásil na návštevu európskeho parlamentu na druhý termín. O týždeň sme dostali potvrdenie, že práve naša trieda bola vybratá. Všetci sme sa potešili, a tak sme začali túto návštevu vybavovať. Bolo potrebné vypísať niekoľko tlačív a online prihlášky pre každého člena. Všetko sme stihli načas, 12. februára sme sedeli v autobuse a od našej školy vyrážali na ďalekú cestu po Európe."

     A ako to všetko prebiehalo? V nedeľu večer sme nastúpili do autobusu, ktorý podľa mňa stojí aspoň za zmienku. Bol to totiž autobus FC Barcelona, ktorý poskytuje celej posádke s vodičom nadštandardný komfort. Samozrejmosťou sú kožené sedačky doplnené polohovateľnými opierkami nôh, stolíkmi s držiakmi na nápoje, sklopenými opierkami na ruky a samonavíjacími bezpečnostnými pásmi. Odpočinok tiež spríjemnia luxusné ležadlá, hrací stôl, salón v klubových farbách so stolíkom v zadnej časti. V autobuse nechýbajú ani vymoženosti dnešnej doby, ako napríklad individuálne rozvody audio s 8 kanálmi (mp3, IPOD), zásobník na 10 CD, 2 DVD, TDT, 6 monitorov a pripojenie do siete s internetom. Pre bezpečné uloženie cenností sú na palube 2 trezory, 3 chladničky na nápoje a potraviny, espresso stroj a luxusná, na mieru upravená toaleta.

     Nastúpili sme a začala sa naša týždňová, zážitkami preplnená púť. Cestou do Štrasburgu sme navštívili dopravné múzeum v Sinsheime. Tam si prišli na svoje nielen technicky orientovaní jedinci, ale aj my ostatní sme mohli oči nechať na nádherných exponátoch. Večer sme konečne dorazili do hotela a zvalili sme sa do postelí po horúcej sprche, ktorá každému dobre padla.

     14. februára 2012 sa oslavuje Valentín, no pre nás to bol Deň D. Dopoludnie sme venovali prehliadke mesta Štrasburg. Je to mesto nachádzajúce sa na východe Francúzska, na ľavom brehu Rýna a je hlavným mestom regiónu Alsasko. V samotnom meste žije 264-tisíc obyvateľov a v celej metropolitnej oblasti okolo 612-tisíc. Mesto je sídlom Rady Európy a Európskeho parlamentu. Má medzinárodné letisko a tri univerzity. Okrem toho je to aj významná dopravná križovatka s veľkým vnútrozemským prístavom na prieplavoch spájajúcich rieky Rýn a Rhôna. V minulosti patril striedavo k Nemecku aj Francúzsku, čo ovplyvnilo aj jeho výzor. Najznámejšia je jeho katedrála Notre Dame, ktorá pochádza z 11. - 15. storočia. Postavená je z červeného pieskovca. Niektoré mestské domy zo 17. storočia majú drevené vonkajšie fasády.

     Po obdivovaní krás a rôznych zákutí či obchodov konečne nastala dlhoočakávaná chvíľa. Po celkovej prehliadke nás a našich vecí sme sa presunuli do miestnosti, kde nám Martin z oddelenia návštev a seminárov vysvetlil, ako to tam všetko funguje. Napokon prišla Monika Flašíková-Beňová, ktorá s nami viedla zaujímavú diskusiu napríklad o eurovale, Grécku, daniach, školstve a podobne. Dokonca prisľúbila návštevu Bardejova a v neposlednom rade aj našej školy. Potom sme sa odobrali do rokovacej sály, kde sme sedeli na čestných miestach, ktoré obyčajne obsadzujú novinári. Poslanci práve rokovali o mlieku, takže to bolo celkom zaujímavé.

     A keďže ani jeden veľký objav sa nerodil bez smelého odhadu, odhadujeme, že rokovanie prebiehalo úspešne. Každý z poslancov môže vystúpiť a prezentovať svoj názor maximálne dve minúty, čo zaručuje stručnosť a vecnosť, okrem toho rokujú len tí, ktorí sú v danej téme odborníkmi, preto sa niekedy z kamerových záberov môže zdať, že je tam akosi prázdno. Každý z nich má svoje vopred určené miesto podľa politickej príslušnosti. Z omylu, že europoslanci musia výborne ovládať minimálne anglický jazyk sme boli vyvedení hneď potom, ako sme vlastnými ušami počuli okamžitý preklad do slovenčiny v pripravených slúchadlách. To znamená, že každý z poslancov hovoril svojím rodným jazykom a našou úlohou bolo len naladiť kanál prislúchajúci našej rodnej reči.

     Hneď po návšteve parlamentu sme sa všetci vyhladovaní tešili na večeru. A keďže jedlo zaháňa hlad a učenie hlúposť, v tento deň sme zahnali obidva. Potom sme sa kochali večerným Štrasburgom, ktorý mal ozaj neobyčajné čaro, a myslím, že každému z nás ostane ešte dlho v pamäti. Keby sa zdaňovala krása, nielen ženy by sa bili o najvyššiu daň, ale jednoznačne i toto nádherné mesto. Na záver dňa nás opäť čakala dlhá noc v autobuse a ďalší deň plný očakávaní a zážitkov.

     München, Munich, Monaco di Baviera, Múnich, Monachium, ميونخ, alebo jednoducho Mníchov bol ďalším z našich cieľov. Je to mestský okres a hlavné mesto spolkovej krajiny Bavorsko. Po Berlíne a Hamburgu je Mníchov tretie najväčšie mesto v Nemecku a veľmi dôležité hospodárske, dopravné a kultúrne stredisko. Našej pozornosti neušlo ani vychýrené Deutches Museum - najväčšie prírodovedné a technické múzeum na svete. Nájdete ho blízko starobylého centra a na prehliadku si nechajte aspoň šesť hodín, lebo je na čo pozerať. Na ploche šesťdesiattisíc štvorcových metrov je vystavených asi stodvadsaťtisíc objektov od optiky, hydrostatiky, hydrodynamiky, prezentácií motorov, lodí, áut, lietadiel, oddelení aeronautiky, astronómie, kozmických technológií, matematiky až po oddelenie podzemnej a povrchovej ťažby s rozľahlým hlbinným dolom, ktoré dokumentuje historický vývoj prírodných vied a techniky v Nemecku od praveku po súčasnosť. Práve tu sme sa presvedčili o tom, že na to, aby sme zažili niečo vzrušujúce, nemusíme práve skákať z lietadla alebo sa ponárať so žralokmi, stačí navštíviť toto moderné múzeum vedy a techniky a adrenalínu si užijete viac než dosť.

     Prehliadka historického centra mesta bola trochu skazená zhoršeným počasím, no aj napriek tomu nám neunikli viaceré pozoruhodnosti, ako napríklad Marienplatz - srdce a duša Starého mesta, Neues Rathaus - fasády neogotickej radnice sú posiate sochami a drakmi, pre dobrý výhľad sa oplatí vystúpiť na 85 metrov vysokú vežu, Frauenkirche - spirituálne srdce a najväčší kostol v Mníchove, ktorého cibuľovité veže dosahujú výšku až 99 metrov, Karlstor - stredoveká brána, jedna z posledných v Mníchove, ktorá stráži východný vchodný vchod do starého mesta a Altes Rathaus - tretia verzia starej radnice.

     Ďalšou zastávkou boli chute čínskej kuchyne. Názory na tento bod programu sa síce líšia, no za seba musím povedať, že to bola určite skvelá skúsenosť. Niektorí z nás by si dali aj "dupľu", iní možno nie, ale aspoň ochutnali z tejto špecifickej, trochu pikantnejšej gastronómie.

     V závere dňa sme sa odobrali do hotela, kde na nás čakali mäkkučké postele a ráno zase výborné raňajky, na ktoré viacerí moji spolužiaci nedajú dopustiť.

     Dopoludnie sa potom opäť nieslo v zaujímavom duchu cestovania a objavovania krajiny spoza okien autobusu, ktorý bol aj pre ostatných motoristov senzáciou. Preto sme sa neraz stávali objektom vášnivého fotografovania. Popoludnie patrilo Prahe. Keďže je milión spôsobov, ako využilť čas, ale ani jeden, ako ho vrátiť späť, myslím, že čas určený na toto hlavné mesto, sme využili, ako sa len dalo. Neodmysliteľnými sučasťami prehliadky boli: Katedrála sv. Víta - zo stavebného i duchovného hľadiska najvýraznejšia pamiatka Prahy, Prašná brána - jeden z najväčších hradov na svete (podľa Guinessovej knihy rekordov je najväčším starovekým hradom), Karlov most - kamenný gotický most spájajúci Staré Mesto a Malú Stranu, ktorý je na zozname návštevníkov Prahy na prvom mieste. História je učiteľkou života a história tohto mesta na nás dýchala na každom našom kroku.

     Večer nechýbala tradičná česká kuchyňa. Každý si mohol vybrať jedlo, ktoré mu v tej chvíli prišlo na chuť. Tí, ktorí si objednali vychýrené "knedlo, vepřo, zelo" určite neoľutovali. Neskôr nás ešte čakala cesta metrom, ktorá bola pre mnohých premiérou, a úplne na záver výdatný nočný spánok.

     V nasledujúci deň sme sa "zblížili" s Viedňou. Cestou sme sa nezabudli riadiť heslom, že hudba je kráľovstvom medzi nebom a zemou, a tak sa na chvíľu naším kráľovstvom stal autobus, ktorý sa pod náporom hlasov i zvuku gitary skoro aj roztriasol. Hlavné a najväčšie mesto Rakúska, ležiace na rieke Dunaj, má 1,65 milióna obyvateľov (metropolitná oblasť, ktorú vytvára okolo 2,2 milióna). Obdivovali sme jeho Stephansdom, ktorý je symbolom mesta a aj jeho srdcom. Nádherná budova katedrály, ktorú možno rovnako obdivovať zvonka i zvnútra, sa vyníma aj vďaka svojej gotickej kostolnej veži vysokej 137 m. Neprehliadnuteľnými sú aj Burgtheater, pričom budova viedenského mestského divadla bola úplne zrekonštruovaná, a Staatsoper (Štátna opera), otvorená v r. 1869 pri príležitosti uvedenia Mozartovej opery Don Giovanni. Haas Haus - pýcha Viedne sa nachádza priamo oproti Dómu sv. Štefana a je zaujímavým kontrastom k historickému jadru. jej sklenená fasáda a zaujímavý interiér zaujmú návštevníkov obchodíkov, reštaurácií a kaviarní. Samozrejme, nikto z nás neodolal tradičnej Sacherovej torte, Mozartovým guliam či viedenskej káve. Po preskúmaní rôznych zákutí tohto mesta sme mali príležitosť ochutnať i 100%-ne rakúsky Schnitzel.

     Ráno sme sa ešte vybrali preskúmať vychýrený zámok Schönbrunn, ktorý bol sídlom cisárskej rodiny a je signifikantnou pamiatkou Viedne. Celý komplex bol zaradený medzi svetové pamiatky kultúrneho dedičstva UNESCO. K zámku patrí aj nádherná záhrada, fontány, sochy, aleje, skleníky a pavilón ZOO. Istotne to na každom z nás zanechalo veľký dojem, veď sme boli na miestach, o ktorých sa nám možno ani nesnívalo...

     No a keďže priama cesta je najkratšia, nič už nebránilo tomu, aby sme sa vrátili priamo domov.

     Veľké ĎAKUJEM patrí nášmu spolužiakovi Martinovi Kolesárovi a pani triednej profesorke RNDr. K. Kaňuchovej, bez ktorých by sa celá akcia určite nezrealizovala. Veľká vďaka patrí aj cestovnej kancelárii Soren - sprievodcovi a pomocnému vodičovi Marekovi a tiež výbornému vodičovi i človeku Ferovi. Naše poďakovanie patrí aj riaditeľovi školy RNDr. M. Tribusovi za reprezentáciu školy i mesta a za vynikajúce fotografie, a profesorkám PhDr. L. Lukáčovej a Mgr. J. Karahutovej za ich ochotu a trpezlivosť.

 

Silvia Korbová, študentka 3. C triedy

 

  

Last Updated ( Thursday, 08 March 2012 21:49 )
 
Valid XHTML & CSS | Template Design ah-68 | Copyright © 2009 by Gymnázium L. Stöckela
Správca: Mgr. Ján Miškanin