Exkurzia v Osvienčime a Krakove PDF Print E-mail
Written by Alena Gombošová   
Friday, 18 October 2013 18:41

     Každoročne sa tretiaci v našej škole vyberú na exkurziu do Poľska, a tak sme sa tam vybrali aj my. Skoro ráno sme zababušení a nabalení nasadli do autobusu a vyrazili na sever. Keď sme boli na mieste, našou prvou zastávkou bol koncentračný tábor Osvienčim. Trasa sa začala prechodom cez bránu so známym nápisom "Arbeit macht frei" (Práca oslobudzuje). Celý koncentračný tábor bol obohnaný drôteným plotom, ktorým kedysi prechádzala elektrina. Keď sme sa dostali za bránu, z tehlových domov a kamenných budov nám naskočila husia koža. Boli dosť staré a priam sme cítili nádych histórie v ovzduší. Začali sme prehliadkou jednotlivých barakov (domov), kde pred viac než sedemdesiatimi rokmi žili a zomierali ľudia. Celí zhrození sme videli podmienky, v akých museli žiť.

     Človek nemôže pochopiť, čo koho viedlo k činom, aké sa tam odohrávali. V studených kamenných izbách sa tlačili celé stovky ľudí, zomierali už len následkami strašných životných podmienok. Každý deň skoro ráno boli nútení ťažko pracovať, často nezmyselné úlohy ich v letných horúčavách alebo v treskúcej zime vyčerpávali až na smrť, k čomu značne prispievala aj nedostatočná a zlá strava. V barakoch sme okrem mnohých fotografií videli aj zachované rôzne predmety, ktoré patrili týmto ľuďom. Pozerali sme sa na celé hromady okuliarov, hrebeňov, nádob, kufrov a ďalších osobných predmetov, no azda najťažšie sme znášali pohľad na niekoľko ton ľudských vlasov, ktoré boli obetiam holokaustu ostrihané a následne predané do tovární, kde sa z nich vyrábala látka. Nestačil by ani celý rok na prečítanie všetkých mien, ktoré boli uvedené v hrubočizných knihách, a na pozretie všetkých fotografií, ktoré tvorili iba zlomok zo skutočného počtu obetí. Len ťažko sme si mohli predstaviť všetkú tú krutosť a ponižovanie zo strany dozorcov; bezdôvodné týranie, strieľanie pre zábavu či bitka tam boli na dennom poriadku. Osemdesiat percent ľudí bolo hneď po transporte odvedených do plynových komôr - malých uzavretých miestností, kde boli natlačení jeden na druhého. Otravný plyn im rozleptal pľúca a zomierali v strašných bolestiach.

     Neďaleko Osvienčimu sa nachádza ďalší koncentračný tábor, ktorý v podstate slúžil ako tábor vyhladzovací - Birkenau. Rozľahlé priestranstvo niekoľko sto hektárového tábora už samo o sebe svedčí o veľkosti tohto zločinu.

     Po obhliadke oboch táborov sme sa presunuli do mesta Krakov. Privítalo nás krásne historické námestie, kde sme prišli na veselšie myšlienky. Keď sme sa unavení z celodenného chodenia ubytovali, vyčerpaní sme sa zvalili do postelí a šli sme spať (alebo aj nie).

     Na druhý deň náš výlet pokračoval prehliadkou zámku Wawel, ktorý sa ako azda najznámejší symbol Krakova týči na kopci hneď vedľa námestia. Páčila sa nám socha draka chrliaceho oheň, ku ktorej sa viaže miestna legenda, podľa ktorej museli obyvatelia kŕmiť draka pannami, až kým ho neprekabátil jeden obuvník. Prezreli sme si katedrálu vedľa zámku a videli sme hrobky poľských panovníkov, ako aj výhľad z najvyššej veže. Navštívili sme kedysi židovské mesto Kazimierz, kde sme sa dozvedeli zaujímavé informácie o židovskej kultúre. Zlatým klincom výletu bolo Šindlerovo múzeum, ktoré bolo pre nás fascinujúce, keďže historické fakty v ňom boli podané atraktívnou formou v podobe akoby putovania históriou. Aj keď sa nám na ďalší deň nechcelo vstávať z postele a nohy nás bolia doteraz, tento výlet určite stál za to.

     Poďakovanie patrí pani profesorke Mgr. Jane Leškovej za organizáciu celej exkurzie i za vyčerpávajúci odborný výklad.

 

Veronika Běčáková, študentka 3. D triedy

Last Updated ( Tuesday, 29 October 2013 16:17 )
 
Valid XHTML & CSS | Template Design ah-68 | Copyright © 2009 by Gymnázium L. Stöckela
Správca: Mgr. Ján Miškanin