Nemecké déjá vu PDF Print E-mail
Written by Alena Gombošová   
Monday, 06 October 2014 17:08

    Už od júna sme sa nevedeli dočkať dňa, keď prídu znovu "naši Nemci". Po 87 dňoch čakania sme sa 19 statoční zišli 2. septembra vo večerných hodinách pred GLS. Všetci nedočkaví sme vyzerali autobus s našimi medzinárodnými kamarátmi. Keď tu zrazu sa na zákrute objavili obrysy "nemeckého pojazdného domu". Nedočkavosť v nás rástla. Dvere autobusu sa otvorili a do šera utorkového večera začali vystupovať postavy. Spozorneli sme a snažili sa rozpoznať toho "svojho" kamaráta. Na rad prišli objatia a úsmevy z tých dobre známych tvárí. Naložili sme batožinu a seba do áut a každý sa pobral smerom domov. Samozrejme, nesmelo chýbať zoznamovanie s celou rodinou- mamkou, ockom, babkou, psom i susedmiSmile. Unavení a "urozprávaní" sme zaľahli do postele s očakávaním ďalšieho dňa.

    Streda patrila spoznávaniu krás nášho mesta. Ráno sa k slovenskej časti pridali aj študenti z Muszyny spolu s ich nemeckými kamarátmi. Úvod dňa patril prehliadke školy, kde nás milým slovom privítal pán riaditeľ RNDr. Marcel Tribus. Samozrejme, pochválil sme sa aj našimi historickými skvostmi, zapísanými v UNECS-u, radnicou i Bazilikou minor. Nebojácni aj športuchtiví členovia našej skupiny si obhliadli mesto aj z výšky kostolnej veže. Po chutnom obede v našej školskej jedálni sme sa presunuli do Bardejovských Kúpeľov. Nechýbala ochutnávka liečivých prameňov. Nemcom tieto naše minerálne poklady veľmi nechutili, ale toto malé mínus hneď napravila úžasná chuť kúpeľných oblátok. Ani sme sa nenazdali a prvý deň bol za nami. Večer už každý trávil po svojom.

    Druhý deň sa niesol v duchu cestovania a spoznávania krás nášho malebného Slovenska. Doobeda sme preskúmali Spišský hrad. Kedže slniečko svietilo a tento hrad je najväčším v strednej Európe, znova sme podali veľmi "kvalitný" športový výkon Smile Mierne unavení sme si urobili menšiu zastávku na obed- na Salaši u Franka, kde mali naši zahraniční možnosť ochutnať aj tradičné slovenské jedlá. Sýti sme pokračovali v putovaní, ďalším naším cieľom bola rieka Dunajec. Všetci sme netrpezlivo čakali na naše dopravné prostriedky- plťky. Nikým a ničím nerušení sme obdivovali nádherné výtvory prírody. Po celodennom spoznávaní výnimočností Slovenska sme celí "zmordovaní" zaľahli do postele.

   Piatkové ráno začalo krátkou cestou do Muszyny, kde program pripravili Poliaci. Prehliadka mestečka sa niesla v podobnom duchu ako tá naša. Najprv škola, potom mesto, a nakoniec kúpele - Krynica. Autobus nás zaviezol do pre nás známeho lyžiarskeho strediska v Krynici. Snehu síce nikde, no my sme nasadli na lanovku a poľskú prírodu sledovali z vrchu Jaworzyny. S Poliakmi a ich družobnými kamarátmi sme sa na dva dni rozlúčili a hor sa domov - veď je piatok. Piatkový večer sme venovali ukážke života mladých u nás v BardejoveSmile.

    Sobotný program si každá rodina režírovala sama. Niektorí sa boli okúpať v aquaparku, iní si zahrali paintball či "turistikovali" v Tatrách. Všetci sme si tento voľný deň užili, znovu získali nové zážitky, a tak do albumov pribúdali nové fotky. Po návrate domov bolo treba ešte čo-to dobaliť, kedže nedeľné ráno bolo pre nás strašiakom. Už o šiestej sme všetci nastúpení čakali pred GLS. "Naši Nemci" sa rozlúčili s našimi rodinami, ešte posledné "rodinné" fotky a objatia a nabrali sme kurz - Krakow.

    V prvý deň sme si v koncentračnom tábore Oswienčim pripomenuli činy ľudí z obdobia 2. svetovej vojny. Poobede sme už vybaľovali kufre v hosteli a chystali sa na prvý krakovský večer. Pondelok patril prehliadke pamiatok - hradu Wawel, Glowneho rynku (hlavného námestia) či Schindlerovho múzea. Pred nami bola posledná noc tejto slovensko - poľsko - nemeckej výmeny a tá nesmela vyjsť nazmar.

    V stredu ráno sme dobalili posledné veci, "zavesili" sme ešte nejaké fotky na internet a s pribúdajúcimi hodinami sme vedeli, že sa niečo zmení. Pocity v nás sa miešali. Odprevadili sme Nemcov k autobusu a potom to prišli. Boli to posledné chvíle s ľuďmi, s ktorými sme zažili množstvo nezabudnuteľných momentov. Lietadlá nemajú vo zvyku čakať, a tak padli posledné slzičky, cvakli foťáky, prišli objatia a "naši Nemci" zmizli v spleti krakovských uličiek. My sme sa boli ešte raz pozrieť na miesta, kde sme ešte včera boli aj s nimi. V podvečer sme kompas naladili na Bardejov. Znova sme sa vrátili k nášmu GLS, kde na nás čakali rodičia a na druhý deň aj bežný študentský život.

    Ešte raz by som sa chcela v mene všetkých 19 statočných poďakovať všetkým, ktorí túto výmenu zorganizovali. Bola to pre nás výnimočná skúsenosť, na ktorú nezabudneme. Priniesla mnoho zážitkov a nových priateľstiev. Osobitá vďaka patrí pani profesorke Mgr. Marianne Pribilincovej, ktorá to s nami nevzdala a aj svoje meniny prežila s nami na cestách.

    Veríme, že táto výmena bude mať ešte dlhé pokračovanie a prinesie ešte veľa medzinárodných priateľstiev.

                                                                         Dominika Dubovecká, GLS, 2.B 

Last Updated ( Saturday, 18 October 2014 22:40 )
 
Valid XHTML & CSS | Template Design ah-68 | Copyright © 2009 by Gymnázium L. Stöckela
Správca: Mgr. Ján Miškanin