GLS-áci v Prahe – vo svetovej kultúrnej metropole PDF Print E-mail
Written by Gabriela Žáková   
Sunday, 22 November 2015 09:45

 

 

     Celý september sme sa my maturanti z predmetu Umenie a kultúra tešili na štvordňovú exkurziu do stovežatej Prahy. Cieľom nášho poznávacieho výletu po historicko-kultúrnom meste bolo spoznať syntézu umení od klasickej i modernej  architektúry cez výtvarné umenie, literatúru, hudbu až po divadlo.

     Hneď zrána sme začali takmer  päťhodinovú prehliadku s akreditovanou sprievodkyňou po Hradčanoch a Malej Strane. Na Nerudovej ulici sme porovnávali domové znamenia nad vchodmi. Tieto výtvarné symboly slúžili na orientáciu v meste, až kým Mária Terézia v druhej polovici 18. storočia zaviedla popisné čísla. Vyšliapali sme ku Strahovskému kláštoru a cez Loretánske námestie sme sa dostali k Pražskému hradu. Je najrozsiahlejším hradným komplexom na svete, zapísaný do zoznamu UNESCO, je pražskou a českou dominantou a sídlom prezidenta ČR. Je zaujímavý tým, že sa tu strieda viacero slohov od románskeho cez gotický, renesančný a barokový až po klasicistický. Pani sprievodkyňa nás previedla celým areálom, jeho najznámejšími časťami a povedala nám veľa informácií z histórie. Prechádzali sme tromi nádvoriami, až sme sa dostali k najväčšej dominante – k sakrálnemu gotickému Chrámu sv. Víta. Pokračovali sme kráľovskou záhradou s oranžériou, renesančným letohrádkom a míčovnou, ktorá slúžila ako telocvičňa na loptové hry. Ďalšími zastaveniami bola Bazilika sv. Jiří a Zlatá ulička.    

     Z Pražského hradu sme schádzali  do rozsiahlej Valdštejnskej záhrady s palácom, ktorý je dnes sídlom českého senátu. Nádhernou dominantou Malej Strany, ale aj celej Prahy je barokový Chrám sv. Mikuláša s obrovskou zelenou kupolou, ktorú vidieť takmer z každého miesta. Neďaleko chrámu sme v zastavanej časti starej Prahy navštívili barokovú terasovitú Vrtbovskú záhradu. Po ubytovaní a poobednom oddychu sme sa venovali komentovanej prehliadke v Múzeu Franza Kafku, pražského rodáka a spisovateľa, ktorý bol známy svojou povahou a špecifickým vzťahom k otcovi.

     Druhý deň sme pri východe slnka začínali na Karlovom moste. Počas fotenia na ňom sme si mohli všetci všimnúť inváziu Kórejčanov, ktorí do Prahy letia pravidelnou linkou na medové týždne, resp. hodiny, urobia si svadobné fotografie, „obehnú“ pár pamiatok a letia naspäť domov. Toto všetko vyvolala miestna  telenovela, kde sa hlavní hrdinovia zoznámili v Prahe. Z mosta sme mali možnosť vidieť ďalšie dominanty, ako napr. Národné divadlo a Tancujúci dom, ale aj Rudolfinum či Petřín. Po moste sme pokračovali smerom na Václavské námestie, ktoré je známe jazdeckým Pomníkom kráľa Václava, Pamätníkom obetiam komunizmu a Národným múzeom, ktoré je momentálne v  rekonštrukcii.

      Po čiastočných nákupoch sme pokračovali rušnými uličkami na Staromestské námestie, na ktorom sa vyníma Staromestská radnica s Pražským orlojom, zaradená medzi svetové unikáty. V peknom počasí sme prešli židovskú štvrť a  navštívili Obecní dům postavený v secesnom štýle, ktorý sa objavil aj vo filme „Obsluhoval som anglického kráľa“. Obecní dům bol postavený ako symbol štátnosti a v roku 1918 bola z jeho balkóna vyhlasená Československá republika. Tento objekt je známy svojou koncertnou sálou a výzdobou Primátorského salónu od Alfonza Muchu. Priamo v priestoroch kedysi určených na kartové a biliardové hry sme  navštívili aj výstavu akademickej maliarky Blanky Matragi. Tvorba tejto odevnej dizajnérky je špecifická svojimi večernými róbami s maľbou na hodváb alebo šatami posiatymi sklenenými kamienkami, ktoré akoby zrkadlili rozprávky z Tisíc a jednej noci.

      Čo by to bola za kultúrna exkurzia, keby sme nenavštívili pražské divadelné predstavenie. Druhý večer v Prahe sme boli na predstavení muzikálu Rómeo a Júlia, ktorý nás upútal skvelými tanečnými, speváckymi a hereckými výkonmi. Zaujali nás nápadité svetelné efekty a červeno-modrá farebnosť, ktorá odlišovala rody Montekovcov a Kapuletovcov. Po predstavení sme takmer nočné hodiny strávili ešte malou prehliadkou po Pražskom hrade, kde sme si vychutnávali nočný pohľad na Prahu.

      Tretí (posledný) deň v Prahe sme si opäť naplno užívali, čo pocítili najmä naše nohy J. Tento deň sme sa venovali najmä výtvarnému umeniu. Trochu graffiti umenia sme videli na Lennonovej stene na ostrove Kampa. Vo Veľtržnom paláci Národnej galérie sme boli na komentovanej výstave francúzskeho umenia 19. a 20. storočia, kde sme mali možnosť vidieť vplyv impresionistov a postimpresionistov na moderné umenie. Originály od Moneta, Renoira, Rodina, van Gogha, Gaugina či Pabla Picassa videli mnohí po prvýkrát. V prízemných priestoroch sa nachádza najvýznamnejšia expozícia 20-tich veľkoformátových diel od A. Muchu,  Slovanská epopej, zobrazujúca slovanské dejiny, ktorá sa výrazne líši od jeho známej plagátovej tvorby. Táto obrovská inštalácia bola v šere nasvietená bodovými svetlami.

     Popoludní sme zavítali na Vyšehrad, historické opevnenie známe svojím pietnym miestom Slavínom, kde sú pochované slávne osobnosti spojené s kultúrnym životom Prahy (A. Mucha, B. Nemcová, J. Neruda, B. Smetana, A. Dvořák, J. Kaplický a i.). Každý náhrobok bol samostatným sochárskym umeleckým dielom. Prehliadli sme si kasematy, osvietené podzemné chodby, ktoré slúžili ako sklad munície a potravín. Našli sme tam súsošia z Karlovho mosta, ktoré v týchto priestoroch reštaurujú.

      Pokračovali sme k Tancujúcemu domu, kedysi kontroverznú stavbu modernej architektúry, dnes milovanú turistami. Výťahom sme sa vyviezli na kupolu budovy, na ktorej sa nachádza konštrukcia zo železných plátov pripomínajúca medúzu. Z kupoly je krásny výhľad na celú Prahu. V budove sú kancelárske miestnosti, galéria, reštaurácia a kaviareň.

       Celé tri dni v Prahe nás sprevádzala výtvarná tvorba pod holým nebom. Na ostrove Kampa sme nečakane objavili po štvornožky lezúce „miminka“, ktoré  symbolizujú negatívny názor na genetiku a moderný svet technológií. Namiesto detských tváričiek majú čiarové kódy. Rovnaké sochy boli v roku 2000 umiestnené na Žižkovskom vysielači v rámci Európskeho hlavného mesta kultúry. Autorom týchto sôch je pražský umelec David Černý, ktorý sa dostal do povedomia verejnosti svojou nezameniteľnou, niekedy kontroverznou či provokatívnou tvorbou. Napríklad aj „Zavesený muž“ na ruke medzi domami v Starom meste, socha S. Freuda, ktorá apeluje na potreby človeka vedome rozhodovať o tom, či žiť alebo to vzdať. Ďalším súsoším je visiaci mŕtvy kôň, na ktorého bruchu sedí sv. Václav, túto sochu sme videli v Paláci Lucerna na Václavskom námestí.

     Exkurzia v Prahe sa vydarila. Ďakujeme pani profesorke Dejín umenia Mgr. Slávke Kollárovičovej za logistiku, výber krásnej metropoly, kultúrnych podujatí a výstav, a pani profesorke Mgr. Gabriele Žákovej, ktorá jej pomáhala ako pedagogický dozor. Sme radi, že sme navštívili krásne kultúrne veľkomesto, v ktorom (aj) pri ďalšej návšteve máme stále čo spoznávať.

Kornélia Bocáková, študentka GLS, 4.B

 

 
Valid XHTML & CSS | Template Design ah-68 | Copyright © 2009 by Gymnázium L. Stöckela
Správca: Mgr. Ján Miškanin