Okúsil som nepoznané PDF Print E-mail
     Rozmýšľali ste niekedy nad štúdiom v zahraničí a pri premýšľaní ste na to zanevreli, lebo vám niekto povedal, aké je to nedostupné? Prahnete po poznaní nových kultúr a spôsobov života a chcete vnímať tento svet z inej perspektívy? Aj takto dnes mnohé agentúry, sprostredkujúce študijné pobyty v zahraničí lákajú potenciálnych adeptov. Dnes už bežne neplatí „paradigma cenovej nedostupnosti“ týchto pobytov. Ak človek chce a je skutočne odhodlaný dokázať si, že prežije rok v cudzine, či už blízkej alebo ďalekej, úplne sám, bez priamej podpory rodičov a priateľov, má možnosť využiť tieto programy „a must!“.
 
     Ja som sa rozhodol pre štúdium na strednej škole v zahraničí na konci prvého ročníka a v priebehu dvoch týždňov v strede druhého ročníka sa môj sen stal realitou. Po pár telefonátoch, lekárskych prehliadkach, peňažných príspevkoch babky a dedka a návšteve ohyzdne oplotenej americkej ambasády priamo na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave som konečne cítil, že čo sa ide stať, sa naozaj stane. V polovici marca som dostal správu o tom, že mi našli hosťovskú rodinu v druhom najmenšom štáte USA, Vermonte. V tom momente som začal byť na pochybách, lebo po zadaní slova „Vermont“ do Googlu som zistil, že hlavné mesto je Montpelier a že Vermont sa prekladá z francúzštiny ako zelený kopec. Dostal som strach, či sa náhodou neocitnem vo francúzsky hovoriacom prostredí. Po francúzsky by som akurát vedel totiž oznámiť, že stav tenisového zápasu je 40 – 0, čo som si zapamätal z čias, keď sa ešte nosilo sledovať French Open.
 
     Vermont je ale v skutočnosti nádherný štát, plný zelene a úžasných západov slnka. Deň pred odletom som kúpil hosťovskej rodine šípkový džem, valašku a za krčiaštek pravej slovenskej. Odletom z Košíc som začal svoju púť a americké dobrodružstvo. Pred samotným vyvrcholením som ešte formálne navštívil rakúsku Viedeň a prestupom na lietadlo smerujúce do hlavného mesta USA som definitívne zamieril za legendárny oceán a vybral sa do zeme, slobodou zasľúbenej.
 
     Rok v Spojených štátoch mi vyšiel úplne podľa predstáv, ba priam až nad očakávania. S úžasnou rodinou som zažil jeden z najkrajších rokov môjho života, ak nie ten najkrajší. Akademicky som sa natrápil hlavne mimo školského systému, keď som sa sám sebe zaviazal, že sa potrápim kompletizáciou rôznych jazykových certifikátov a otvorím si tak dvere do sveta. Tento pobyt ma nakopol a začal som sa aktivizovať v rôznych oblastiach, kde som nikdy nečakal, že sa vôbec ocitnem. Účinkoval som v americkom muzikáli, hral som frisbee za americký školský tím, navštevoval som americký matematický krúžok a keď ma seklo v krížoch, tak aj amerického chiropraktika. Stal som sa dobrovoľníkom v samaritánskom nebi, a dokonca aj pomáhal dobrovoľnému hasičskému zboru s vykoľajeným vlakom. Notoricky známe zážitky ako školský ples alebo pravá americká maturita snáď nemusím ani opisovať.
 
     V Amerike som si našiel priateľov, viac ako priateľov. Rodinu! Rok som zakončil ziskom americkej maturity, ktorá však v Európe nemá až takú hodnotu a vzhľadom na cenovú nedostupnosť amerických univerzít som sa činil návratom na naše gymnázium a honbou za slovenským maturitným vysvedčením.
 
     Ak by niekto z vás mal tú možnosť odcestovať a skúsiť niečo nové, niečo iné, myslím si, že nemáte nad čím váhať. Celý svet vám leží pri nohách! Len sa treba chopiť šance!
 
Jakub Semanišin, študent GLS, 4.C
 
Pozn.: Foto v príprave! 

 
Valid XHTML & CSS | Template Design ah-68 | Copyright © 2009 by Gymnázium L. Stöckela
Správca: Mgr. Ján Miškanin